ATÉNY. Slovenskí zdravotníci budú pomáhať utečencom v Grécku, kde Vysoká škola svätej Alžbety postaví svoju nemocnicu. Za touto krátkou správou sú mesiace plánovania a rokovaní a ďalšie týždne práce ľudí zo školy ešte čakajú.
Ako vzniká nemocnica, ktorá možno pomôže zmeniť vnímanie Slovenska ako krajiny, ktorá sa utečeneckej kríze postavila chrbtom?
Príbeh sa začína
Je ťažké presne určiť, kde sa celý príbeh začína. Možno tesne po roku 2000, keď sa lekár a odborník na tropické choroby Vladimír Krčméry začal venovať rozvojovým projektom, a potom založil Vysokú školu svätej Alžbety.
Alebo v Sýrii, kde pred piatimi rokmi vypukla občianska vojna, ktorá sa prerástla do súčasnej utečeneckej krízy.
Či len pred pár týždňami v Grécku, ktorému Macedónsko uzavrelo hranicu pred utečencami a na jeho území sa začali hromadiť desaťtisíce utečencov.
Najpresnejší údaj bude asi minulý rok, keď európske krajiny zaskočilo viac ako milión utečencov, ktorí sa vybrali k ich brehom.
Boris Kováč a Mária Jackulíková v Idomeni. (zdroj: MATÚŠ KRČMÁRIK)Vysoká škola svätej Alžbety, ktorá má vo svete asi sto rozvojových a humanitárnych projektov a svoj Tropic Team – skupinu 350 lekárov, sestry, záchranárov, logistov, ktorí sú pripravení v prípade potreby pomôcť – poslala v lete minulého roka na niekoľko vyťažených miest do Maďarska. Necelé dva mesiace pomáhali utečencom na hranici s Rakúskom.
Keď sa Maďarsko ako cesta uzavrelo, postavila škola nemocnicu na slovinsko-chorvátskej hranici v dedine Dobova.
Po tri a pol mesiacoch, počas ktorých sa v Slovinsku vystriedalo 140 zdravotníkov a ošetrilo takmer sedem tisíc ľudí, sa zavrela aj balkánska cesta.
Utečencov vystriedalo prázdno. Slováci na Balkáne balia nemocnicu Čítajte Ešte pred zatvorením tejto cesty koordinátori súčasnej misie Katarína Zollerová a Slavomír Chrašč zvažovali, kam by sa vedeli posunúť ďalej.
Voľba padla na Grécko, teda prvú zastávku balkánskej cesty a po jej uzavretí na miesto, kde uviazli desaťtisíce utečencov. Tam, v Slovinsku na hranici s Chorvátskom, sa začal proces, ktorý myšlienku premenil na nemocnicu.
Lekár Issá Zaidan zo Sýrie pomáha deťom na úteku z vlasti. O vojne sa s krajanmi nerád rozpráva. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)
Balkánska cesta je zatvorená, otvára sa jadranská Čítajte Sami alebo s iným?
Mimovládne organizácie, ktoré chcú v zahraničí pomáhať, majú v zásade dve možnosti. Buď sa spoja s miestnou alebo medzinárodnou organizáciou (UNHCR, UNICEF, Lekári bez hraníc), alebo priamo oslovia tamojšiu vládu a ponúknu jej humanitárnu pomoc.
Tropic Team profesora Krčméryho sa v prípade oboch misií, slovinskej aj gréckej, rozhodol ísť po ťažšej ceste, teda priamou spoluprácou s miestnou vládou.
Otvoriť nemocnicu - i keď len poľnú a na humanitárne účely - na území cudzieho štátu vôbec nie je jednoduché. Treba získať povolenia a prekonať rôzne administratívne prekážky.
Mnohým štátom viac vyhovuje, ak dostanú finančné prostriedky napríklad zo zdrojov Európskej únie a následne si zabezpečia zdravotnú pomoc sami.
Prizvať si zahraničných zdravotníkov takisto znamená priznať si, že štát situáciu nezvláda, čo tiež nie je pre politikov príjemné. Faktom však je, štáty minulý rok neboli pripravené na státisíce utečencov, aj preto Slovinsko súhlasilo s prítomnosťou slovenských zdravotníkov.
