HAAG, BRATISLAVA. Od chvíle, keď prvýkrát bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča prvýkrát obvinili z vojnových zločinov, uplynulo už 21 rokov.
Posledných jedenásť rokov bol na úteku a posledných päť rokov vo vyšetrovacej väzbe za mrežami haagskeho Medzinárodného trestnéo tribunálu.
Proces s ním sa vo štvrtok definitívne skončil 40-ročným rozsudkom.
Karadžiča odsúdili za genocídu a vojnové zločiny Čítajte Karadžič však Bosnu rozdeľuje aj dnes, dávno po tom, ako sa vojna na Balkáne koncom 90. rokov skončila. Pre etnicky, politicky aj geograficky rozdelenú Bosnu to nie je dobrá správa.
Masaker áno, genocída nie
Karadžič, bývalý prezident Republiky srbskej, teda prevažne Srbmi obývanej časti Bosny, je podľa Medzinárodného trestného súdu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zodpovedný za masaker v Srebrenici.
Vojská pod vedením Karadžičovho „podriadeného“ – generála Ratka Mladiča – tam v júli 1995 v priebehu pár dní povraždili vyše 8000 moslimských chlapcov a mužov. OSN neskôr uznala, že išlo o genocídu, teda cielené vyhladzovanie časti obyvateľstva.
Práve otázka, či išlo o genocídu, alebo nie, dnes rozdeľuje Bosniakov na dva nezmieriteľné tábory. Nič na tom nezmenil ani najnovší verdikt haagskeho tribunálu. Karadžiča síce ICTY uznal zodpovedného za Srebrenicu, vo verdikte sa však výraz genocída nespomína.
