DIYARBAKIR. Po plánovanom zrušení vízovej povinnosti pre občanov Turecka hrozí podľa tureckej prokurdskej opozičnej Ľudovodemokratickej strany (HDP) prílev Kurdov do Európskej únie.
Tlak na Ankaru
"Keď sa vojna v Turecku rozšíri, môže dôjsť k novým prúdom utečencov," uviedol predseda HDP Selahattin Demirtaš v piatkovom vyjadrení pre nemeckú tlačovú agentúru DPA.
"Nielen Kurdi, ale aj Turci by mohli utekať do Európy," tvrdí s tým, že je preto vo vlastnom záujme EÚ, aby vyvíjala na Ankaru tlak na obnovenie rokovaní so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).
Aj expert na Turecko zo štokholmského Inštitútu pre bezpečnostnú a rozvojovú politiku (ISDP) Gareth Jenkins očakáva nový prílev utečencov do EÚ, ak únia podľa plánov zruší vízovú povinnosť koncom júna.
"Potenciálne by mohlo o azyl požiadať 400-tisíc až 500-tisíc tureckých utečencov, predovšetkým Kurdov," povedal pre DPA. Podľa Jenkisa by vzhľadom na eskalujúce násilie v konflikte s kurdskými povstalcami v Turecku mali mnohí z týchto ľudí nádej na priznanie azylu.
Bezvízový styk prenesie konflikty
Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann medzitým pred zrušením vízovej povinnosti pre Turkov výslovne varoval. "Pri úplnom bezvízovom styku musíme počítať s tým, že sa mnohé konflikty z Turecka bezprostredne prenesú do Nemecka," povedal Herrmann.
Podľa vlastných slov je naklonený výraznej vízovej liberalizácii napríklad pre obchodných cestujúcich. "Ale to, aby každý, kto má turecký pas, mohol neobmedzene pricestovať do Nemecka, považujem za absolútne prehnané," vyhlásil.
Turecká vláda a PKK sa vzájomne obviňujú z vystupňovania konfliktu na juhovýchode krajiny. Podľa údajov vlády z minulého mesiaca pred tamojšími násilnosťami utieklo už viac než 350.000 ľudí.
Kritici majú obavy
EÚ a vláda v Ankare si v dohode o utečeneckej kríze dal za cieľ aj zrušenie vízovej povinnosti pre Turkov koncom júna. Turecko tvrdí, že už splnilo polovicu zo 72 kritérií a zvyšné splní ešte pred začiatkom mája. Demirtaš uviedol, že aj jeho strana je za bezvízový režim.
Bez víz by sa Turci mohli podľa dohody v schengenskom priestore zdržiavať len celkovo 90 dní počas 180-dňového obdobia. Právo usadiť sa a pracovať v EÚ nie je s týmto opatrením spojené.
Kritici sa však obávajú, že Turci by mohli vo veľkom prichádzať do únie, aby sa tam stratili z dohľadu úradov a načierno pracovali. Utečenci s tureckými pasmi by mohli pricestovať do EÚ letecky a požiadať o azyl.
