HAAG, BRATISLAVA. Bill Clinton o jeho chytení hovoril ako o najväčšom dedičstve svojej zahraničnej politiky. Splniť sa mu však tento cieľ nepodarilo . Na bosniansko-srbského lídra Radovana Karadžiča vydali zatykač v roku 1996, chytili ho o dvanásť rokov neskôr a finálny rozsudok si vypočul o ďalších osem rokov neskôr.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu vo štvrtok dospel k rozsudku - Karadžič je vinný v desiatich z jedenástich bodoch obžaloby a odsedí si 40 rokov.
Karadžič, ktorý bol prezidentom bosnianskej Republiky Srbskej, je podľa súdu zodpovedný za masaker v Srebrenici, kde v roku 1995 zavraždili srbskí vojaci vyše osemtisíc moslimských mužov a chlapcov. Karadžič mal podľa súdu možnosť ovplyvniť tieto udalosti a priamo podporoval vojenské zásahy proti nesrbskému obyvateľstvu.
Tribunál Karadžiča odsúdil za genocídu, stíhanie nesrbského obyvateľstva, vyhladzovanie, vraždy, deportácie, presuny, teror, nezákonné útoky na civilné obyvateľstvo a držanie rukojemníkov. Senát však nemal dostatok dôkazov na to, aby rozhodol aj o vine v prípade genocídy v bosnianskych obciach.
Podľa senátu existoval spoločný koordinovaný plán permanentne odstrániť moslimské obyvateľstvo v Bosne a Hercegovine. Obžaloba hovorila aj o terore v Sarajeve, kde počas ostreľovania zahynulo asi 12-tisíc ľudí.
"Tento rozsudok ukázal, že spravodlivosť za najstrašnejšie zverstvá je možná," povedal podľa Balkan Insight hlavný prokurátor Serge Brammertz.
Sudca čítal rozsudok vyše hodinu, citoval v ňom aj Karadžičove vyjadrenia, pri ktorých hovorí o pomste či odsunutí moslimského obyvateľstva.
Loading
...Loading
...
Karadžičov obhajca: Obžaloba žiadala doživotný trest, my oslobodenie Čítajte Žil ako liečiteľ
Mnohí označovali proces s Karadžičom za najdôležitejší súd v Európe od čias norimberských procesov. K rozsudku došlo po 23 rokoch existencie tribunálu ICTY.
Kým sa však samotný proces v roku 2009 začal, srbského lídra takmer dvanásť rokov nechytili, aj keď žil normálnym životom.
Mal v novinách dokonca svoj vlastný stĺpček - nie ako Karadžič, ale ako alternatívny liečiteľ Dragan Dabić. S dlhými vlasmi a bradou prednášal o alternatívnej medicíne pred stovkami ľudí. Mal aj svoju webovú stránku a celý čas žil v Belehrade.
Napriek tomu sa v médiách o jeho prítomnosti v Srbsku hovorilo. Keď ho v roku 2008 zatkli v mestskom autobuse, šokovaný bol celý svet a najmä ľudia, ktorí ho roky považovali za odborníka na alternatívnu medicínu a spolupracovali s ním.
Prečo však nedošlo k jeho zatknutiu skôr?
Podľa serveru Balkan Insight na to neexistovala politická vôľa. Zatknúť ho mohli hneď po podpísaní Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine.
Novinár Julian Borger, autor knihy Mäsiarov súd, tvrdí, že každá krajina mala na začiatku fungovania tribunálu rôzne priority a chytenie vojnových lídrov medzi ne nepatrilo.
Loading
...
Mŕtva Srebrenica žije: dvadsať rokov po európskej genocíde Čítajte Ochranca Srbov
Aj napriek dlhoročnému procesu Karadžič svoj podiel viny dlhodobo odmieta. "Karadžič pravdepodobne bude interpretovať rozsudok 'vinný' ako ďalší útok na srbský ľud, ako aj na seba," hovorí autor jeho životopisu Robert Donia pre Guardian.
"V svojich očiach je martýrom v ich mene a bude pokračovať obetou aj vo väzení a v boji proti ohováračskemu rozsudku," tvrdí Donia.
Karadžič vinu odmietal aj deň pred vynesením rozsudku.
"Viem, čo som chcel, čo som spravil a dokonca aj o čom som sníval. Neexistuje žiadny racionálny súd, ktorý by ma usvedčil, bez ohľadu na to, koľkých vysokopostavených bosniansko-srbských funkcionárov odsúdili," povedal Karadžič pre agentúru BIRN.
Počas vojny v Juhoslávii zahynulo vyše 140-tisíc ľudí. Mnohí z tých, ktorí prežili, v piatok čakali na rozsudok priamo v Haagu alebo ho sledovali v televízii.
"Tiahlo sa to tak dlho. Ľudia začali strácať vieru a obávali sa, že spravodlivosť nepríde do konca života obžalovaných," hovorí pre Guardian Muhamed Durakovic zo Srebrenice.
Na rozsudok čaká aj generál Ratko Mladič, ktorý velil bosniansko-srbským vojskám.
Kritika aj posolstvo
Srbský premiér Aleksandar Vučič varoval, že rozsudok nad Karadžičom nesmie vyvolať "politický ani žiadny iný útok" na Republiku srbskú v Bosne.
Na piatok zvolal naliehavé zasadnutie vlády, ktoré bude mať na programe dôsledky Karadžičovho rozsudku, oznámila belehradská televízia B92.
Srbský prezident Tomislav Nikolič vyhlásil, že rozsudok "nemôže a nesmie ovplyvniť osud Republiky srbskej" a dodal, že Srbsko "využije svoje právo podporiť Republiku srbskú a pomôcť jej prežiť."
Rozhodnutie ICTY kritizujú podľa agentúry AP aj niektorí obyvatelia srbskej metropoly, väčšina Srbov zdieľa názor, že súd je voči nim predpojatý.
Dôchodca Bosko Solič označil rozsudok za "fašistické rozhodnutie". "Neexistuje žiadna spravodlivosť, bol odsúdený za nič," tvrdí Solič, podľa ktorého Karadžič "nie je vinný" a je "iba človek".
Iný jeho vrstovník, Djordje Katič, povedal, že odsúdenie Karadžiča ho neprekvapilo. "Mohli by ho odsúdiť na toľko rokov, na koľko by chceli. Čo iné môžem povedať?" dodal.
Vedúca organizácie Matky zo Srebrenice, ktorá združuje preživších a rodiny obetí z tohto bosnianskeho mesta, Munira Subašičová vyhlásila, že je nešťastná, že pre nedostatok dôkazov bol Karadžič zbavený viny v prvom bode obžaloby z genocídy. "Preživší očakávajú, že bude v odvolacom konaní uznaný za vinného z genocídy aj v ďalších samosprávnych obciach," povedala reportérom v Haagu.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn privítal vynesenie rozsudku ako posolstvo pre obete vojnových zločinov i pre tých, ktorí ich páchajú, nech sa nachádzajú kdekoľvek vo svete. "Bez ohľadu na to, akí sú mocní, bez ohľadu na to, akí nedotknuteľní si myslia, že sú... páchatelia takýchto zločinov musia vedieť, že spravodlivosti neuniknú," citovala Husajna tlačová agentúra DPA.
