BRUSEL, BRATISLAVA. Boli to bratia, obaja zradikalizovaní moslimovia a pre ich kriminálnu minulosť už dlhšie v hľadáčiku tajnej polície. Belgická prokuratúra včera identifikovala dvoch samovražedných útočníkov, ktorí sa odpálili v Bruseli.
Starší z bratov, 29-ročný Ibrahim el-Bakraoui sa odpálil na letisku Zaventem, pričom okrem seba zabil aj ďalších 11 ľudí a zranil viac ako 90. Jeho mladší brat, 27-ročný Khalid je zodpovedný za poslednú z trojice explózií, ku ktorej prišlo len o hodinu neskôr na bruselskej stanici metra Maelbeek neďaleko sídla Európskej komisie.
Atentátnikov zachytila bezpečnostná kamera. (zdroj: TASR/AP)Ako v Bostone a Paríži
Teroristické útoky v Bruseli tak pripomínajú aj tie v Paríži či v Bostone. V oboch prípadoch majú obete na svedomí bratia. V Paríži vraždili bratia Kouachiovci a na bostonskom maratóne v roku 2013 zabíjali bratia Carnajevovci.
Belgické, ale aj zahraničné médiá sa teraz stále pýtajú najmä jedinú otázku: Dalo sa útokom v Bruseli zabrániť?
Analytici už dlhšie upozorňujú, že belgické tajné služby sú slabé, personálne poddimenzované a situáciu komplikuje aj fakt, že krajina je aj etnicky a politicky rozdelená na vaĺónsku, teda frankofónnu, a flámsku časť.
Policajti navyše stále pátrajú po zvyšných podozrivých. Belgické médiá pôvodne jedného z nich identifikovali ako Najima Laachraouia, ktorého mali zatknúť v bruselskej štvrti Anderlecht. Neskôr to však oficiálne úrady popreli. Dvadsaťštyriročný Laachraoui je na úteku od parížskych teroristických útokov, pri ktorých prišlo o život 130 ľudí.
Stojí za tým Abdeslam?
Stopa aj preto vedie k ďalšiemu islamistovi – Salahovi Abdeslamovi. Najhľadanejšieho muža Belgicka zatkli minulý týždeň v piatok pre podozrenia, že sa takisto zúčastňoval na útokoch v Paríži. Podľa nemenovaného zdroja z prostredia belgických bezpečnostných zložiek, na ktorý sa odvoláva portál politico, stál aj za útokmi v Bruseli.
Belgický minister zahraničných vecí Didier Reynders ešte po jeho zatknutí varoval, že Abdeslam plánoval ďalšie útoky.
„Bol pripravený urobiť niečo aj v Bruseli, pravdepodobne to bola reálna hrozba,“ povedal Reynders skupine expertov na konferencii German Marshall Fund.
O súvise medzi Abdeslamom a bruselskými útokmi je presvedčený aj Milan Šuplata zo Stredoeurópskeho inštitútu pre politiku (CEPI). „Zrejme však nešlo o akt odplaty, ale už dlhšie naplánované akcie,“ povedal pre SME.
V Bruseli aj včera platil najvyšší, štvrtý stupeň teroristickej hrozby. Verejná doprava stále fungovala v obmedzenom režime a úrady obyvateľom radšej radia, aby ak nemusia, neopúšťali svoje domovy.
Bilancia útokov v Bruseli bola včera stále 31 obetí a až 270 zranených. Počet mŕtvych však podľa vyšetrovateľov môže ešte stúpnuť, keďže zranení sú stále vo vážnom stave.
Európa je po bruselských útokoch v strehu. (zdroj: Miroslav Mezei)Centrálny register pasov? Prišla tá chvíľa
Zvýšený stupeň hrozby platí aj v celom Paríži, vo zvyšku Francúzska zatiaľ len tretí na štvordielnej stupnici. Stupeň hrozby zvýšili napríklad aj v Nemecku či v Španielsku. Na Slovensku od útokov v Bruseli platí druhý stupeň.
Európski politici chcú teraz konečne presadiť niečo, čo sa im pre obavy z narušenia súkromia nedarí dlhé roky – zaviesť centrálny register pasažierov. Najnovšie to navrhol francúzsky premiér Manuel Valls, ktorý v stredu odcestoval do Bruselu. „Čakali sme príliš dlho, aby sme prijali toto opatrenie,“ cituje ho Guardian. „Musíme to prijať v apríli. Prišiel ten čas,“ dodal.
