BRATISLAVA. Od nedeľného rána, kedy do platnosti vstúpila dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom, priplávalo na grécke ostrovy v Egejskom mori už 1 662 ľudí, čo je dokonca viac ako denný priemer z minulých týždňov.
„Nechcem sa vrátiť do Turecka, pretože by sa mi vrátil aj môj ťažký život tam. Chcem pokračovať v ceste do Európy, spojiť sa s rodinou a dokončiť štúdium,“ hovorí pre AP Sýrčan Amdalšír Abdal Hannán.
Podľa dohody, ktorú európski a tureckí lídri podpísali v Bruseli v piatok, ho však Grécko do Turecka vrátiť môže, Európska únia za to prijme jedného Sýrčana, ktorý ostal na tureckom území.
Únia sa dohodla s Tureckom, utečencov z gréckych ostrovov budú vracať Čítajte Nejasné podrobnosti
Dohoda, od ktorej si Brusel sľubuje zmiernenie utečeneckej vlny, tak okamžitú záchranu nepriniesla, no hrozí, že ju neprinesie ani v dlhodobom horizonte. Jej podrobnosti stále nie sú jasné, Grécko v týchto dňoch rokuje s Tureckom, ako bude odovzdávanie ľudí presne fungovať.
Problémom však môže byť už samotná myšlienka, že Európa vracia utečencov do Turecka, tvrdí nemecký politológ Soeren Keil z Canterbury Christ Church University.
Turecko sa totiž podľa neho nedá považovať za úplne bezpečnú krajinu, najmä po sérii teroristických útokov v poslednom roku. Navyše, ani turecká vláda nie je celkom demokratická.
„Podľa medzinárodného práva má každá osoba právo žiadať o azyl v členskom štáte Európskej únie a ten ju musí spravodlivo posúdiť,“ pripomína Keil. „Ako sa dá toto splniť, keď členské štáty pošlú žiadateľov do Turecka, ktoré členským štátom nie je?“
Balkánsku trasu utečencom zavreli. Čo to pre nich znamená? Čítajte 
