HAVANA, BRATISLAVA. Trvalo to bezmála storočie. Kubánci sa návštevy amerického prezidenta na ich „ostrove slobody“ dočkali až v nedeľu 20. marca 2016, teda 88 rokov po tom, ako tam pristál vtedajší šéf Bieleho domu Calvin Coolidge.
Nová éra vzťahov medzi odvekými rivalmi odštartovala ešte vlani. Pre odchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu ide spolu s dohodou s Iránom o najhmatateľnejšiu stopu, ktorú po sebe v zahraničnej politike USA zanechá aj po tom, ako na začiatku budúceho roka odovzdá post svojmu nástupcovi. Podľa všetkého to bude jeden z dvojice Donald Trump a Hillary Clintonová.
Podarí sa otepľovanie vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi udržať aj po tom? Analytici si skôr myslia, že áno - nech už do Bieleho domu zasadne Clintonová či Trump. Ale tiež bez ohľadu na to, či si republikáni udržia väčšinu v oboch komorách Kongresu.
Kubánska disidentka kritizuje Obamu. Kubánci stále nemajú slobodu Čítajte Politika áno, ekonomika (zatiaľ) nie
Politické vzťahy sa otepľujú rýchlejšie, ako tie ekonomické. Tieto slová sa zatiaľ Obama neodvážil povedať nahlas, urobili to za neho zatiaľ len analytici provládneho think-tanku Stratfor.
Aj americké médiá Obamovu návštevu na Kube považujú skôr za symbolické gesto, než za niečo, čo bude znamenať zásadný prelom vo vzájomných vzťahoch.
Napriek tomu, že Američania s Kubou nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy, v platnosti stále zostáva obchodné embargo. Demokratovi Obamovi sa stále nedarí presvedčiť republikánmi ovládaný Kongres, aby ho definitívne zrušil. A zrejme by to ani nestihol.
