ATÉNY. Asi stovka ľudí sa chystá, ako sa predvedie pred médiami. Scéna je dôkladne pripravená, v prvom rade deti, za nimi ich matky a až potom muži.
Pred nimi jeden s megafónom dokola hovorí tie isté frázy v angličtine. Ostatní foneticky opakujú, väčšina po anglicky nevie a len tuší, čo práve hovorí.
„Prosíme, otvorte hranice,“ kričia napríklad. Pre deti je to hra, páči sa im, ako si ich fotografi fotia a hrdo držia v rukách kartóny s nápismi v angličtine.
„My všetci sme ľudia, rešpektujte naše práve,“ zaznie neskôr. Pre dospelých to už hra nie je, skôr zúfalý pokus, ako presvedčiť európskych lídrov. Ide im o prežitie.
Utečenci stanujú v Aténach. (zdroj: Matúš Krčmárik)
Prekročiť hranicu Čítajte Pokus zapôsobiť na Brusel
V aténskom prístave Pireus, kde sa improvizovaný protest cielený najmä na prítomných zahraničných novinárov odohrával, uviazlo asi štyritisíc utečencov. Ostávajú najmä Afganci, ktorých európske krajiny prestali vpúšťať na svoje územie, aj keď v ich domovine naďalej prebiehajú boje vlády s Talibanom.
„Žiadne jedlo, žiadne potraviny, otvorte nám hranice,“ kričia neskôr ľudia v prístave Pireus. Na ďalšom kartóne ďakujú Grécku za pomoc, no uvedomujú si, že krajina im nemôže pomáhať donekonečna.
Stále ide o pokojný protest, podobne ako všetko, čo sa v prístave odohráva. „Nemôže prísť k žiadnej potýčke, to by nám len uškodilo,“ prízvukuje prítomným koordinátor protestu, keď ich posúva trochu ďalej od nahromadených detí. Určite aj preto, aby na záberoch fotografov boli najmä matky s deťmi.
Aby to čím viac zapôsobilo na európskych politikov, ktorí sa v ten istý deň, vo štvrtok, stretávajú v Bruseli a rokujú s Tureckom o tom, ako riešiť utečeneckú krízu.
Doterajšia predbežná dohoda o návrate utečencov z Grécka do Turecka viedla len k tomu, že Macedónsko uzavrelo hranice a s ňou aj balkánsku cestu. Ani ostatné štáty sa do prijímania utečencov podľa kvót tiež nehrnú. Utečenci sa hromadia v Grécku.
Protesty utečencov v Aténach sú zatiaľ pokojné. (zdroj: Matúš Krčmárik)
V silnom vetre a na betóne
Na proteste sa nezúčastňujú všetci, ostatní v silnom vetre stanujú na betóne a dúfajú, že sa čoskoro odtiaľ dostanú. Nádej je však malá, do Atén denne prichádza asi 1600 nových utečencov a hranice ostávajú zatvorené.
