WASHINGTON. Sýrsky občiansky konflikt trvá už päť rokov. Na pozadí neustále odkladaných mierových rokovaní, krehkých prímerí a rastúcich známok zástupnej vojny sa zdá, že kríza, ktorá je dnes už skutočne globálna, pretrvá ešte dlho po piatom výročí svojho začiatku.
Islamský štát pácha v Sýrii a Iraku genocídu, vyhlási Kerry Čítajte Demonštrácie prerástli do vojny
Pred vypuknutím násilia v roku 2011 pritom prevládali názory, že vláda sýrskeho prezidenta Bašára Asada je "odolná" voči revolúcii.
Aj v čase stupňujúcich sa protivládnych protestov v Tunisku či Egypte sa vtedy na jar všeobecne predpokladalo, že takéto povstania nemôžu nastať v Sýrii, uviedla tento týždeň analytická a konzultačná firma Stratfor.
Dňa 15. marca 2011 protivládni protestujúci zaplnili ulice Damasku. Demonštrácie prerástli do násilností, a tie do občianskej vojny. Prezident si však počas krvavého konfliktu s pozoruhodnou húževnatosťou udržal kontrolu nad veľkým územím a predĺžil vládu svojej rodiny v krajine, aj keď čelil odporu v medzinárodnom spoločenstve.
Tajné služby v rukách Asada
Najzásadnejšou zložkou prísneho držania sa Asadovej vlády pri moci bola zrejme vplyvná spravodajská služba známa ako muchábarát - pozostatok francúzskeho koloniálneho dedičstva. Rázne trestal opozičné skupiny v Libanone, budoval si podporu v radoch sympatizujúcich náboženských a etnických skupín v zahraničí a financoval organizácie ako Hizballáh. Za Háfiza Asada sa tajné služby stali ešte silnejšími. Ich rozsiahle siete prekračujúce hranice umožnili vláde sledovať rozmanité skupiny a potláčať disent.
Vďaka vojenskej a policajnej kontrole sa voči Asadovej vláde sotva zdvihol odpor. A aj keď sa nejaká hrozba objavila, armáda ju takmer okamžite potlačila. V roku 1982 Moslimské bratstvo organizovalo protesty proti alavitmi vedenej vláde v meste Hamá. Sýrska armáda v reakcii zabila desaťtisíce ľudí, čo upevnilo pohľad verejnosti na prezidenta ako na krutého vodcu. Za policajného štátu všetci netrpeli.
USA odobria kurdskú samosprávu, ak to odsúhlasia Sýrčania Čítajte Očný lekár Asad
Bašár Asad prevzal úrad prezidenta po svojom otcovi v roku 2000. Vyštudovaný očný lekár mal len malé politické skúsenosti a nemal tento post zdediť - jeho starší brat však zahynul pri dopravnej nehode v roku 1994.
Nový prezident zdedil policajný štát a siete podpory, ktoré vytvoril jeho otec. Od vypuknutia vojny v roku 2011 mu takýto systém dobre poslúžil. Blízke vzťahy lídra s obchodnými a vojenskými prominentmi mu poskytli dostatočnú podporu, aby si mohol udržať a brániť svoje územie na pobreží a juhu krajiny.
Keď Asad nastúpil k moci, urobil skromné liberalizujúce reformy. Do malej miery prijal potrebu toho, aby ľudia vyjadrovali svoje názory a nespokojnosť tak "neprekypela".
Na reformy sa zabudlo
Počas tejto takzvanej damaskej jari, ako bolo nazvané krátke obdobie po jeho nástupe, vláda tolerovala väčšiu slobodu prejavu.
Sýrska znervóznená elita čoskoro väčšinu z týchto reforiem zvrátila. Tvrdá reakcia vlády na protestujúcich počas arabskej jari potvrdila, že predstavy otvorenejšej sýrskej občianskej spoločnosti boli veľmi vzdialené realite.
Občianska vojna medzičasom zatienila požiadavky na reformy. Asad nedávno povedal, že chce, aby si naňho pamätali za záchranu krajiny. Pre väčšinu medzinárodného spoločenstva bude dedičstvo jeho vlády úplne iné: kríza, pri ktorej zahynuli státisíce ľudí a milióny ďalších boli vyhnané z domovov, uzatvára Stratfor.
V najlepšom prípade môže Asad podľa analýzy dúfať v prežitie systému, siete stúpencov, ktorých vernosť sa mu podarilo udržať si štvrť storočia a ktorých moc v novej Sýrii bude záležať, ako vždy, na sile ich prezidenta.
