BRUSEL. Cyprus naďalej nesúhlasí s urýchlením asociačných rokovaní Európskej únie a Turecka, vyhlásil hovorca vlády ostrovnej krajiny Nikos Christodulides pred začiatkom štvrtkového summitu únie v Bruseli.
Ďalšie požiadavky
Ako je známe, medzi požiadavkami Ankary v súvislosti s riešením migračnej krízy bolo práve aj urýchlenie prístupových rokovaní s Bruselom.
Ďalšími požiadavkami sú finančná podpora a zrušenie vízovej povinnosti pre tureckých občanov cestujúcich do krajín únie.
"Akýkoľvek dialóg o otvorení ďalších kapitol asociačných rokovaní EÚ-Turecko, ktorých zmrazenie žiadala Cyperská republika, je možný iba vtedy, ak Ankara naplní svoje záväzky," citovala tlačová agentúra Reuters hovorcu vlády.
Cyprus podmieňuje pokračovanie prístupových rokovaní uznaním krajiny zo strany Ankary a otvorením tureckých prístavov a tureckých letísk pre cyperské lode a lietadlá.
Vývoj závisí od Ankary
Ďalší vývoj ohľadne otvorenia ostatných kapitol závisí podľa hovorcu výlučne od Ankary, nie od cyperskej vlády.
Turecko ešte v roku 1974 vojensky obsadilo severnú časť Cypru. Zdôvodnilo to ochranou tamojšej tureckej menšiny v reakcii na prevrat, po ktorom pučisti-Cyperčania gréckeho pôvodu zvažovali pripojenie ostrova ku Grécku.
O čosi neskôr vznikla na severe ostrova Severocyperská turecká republika, ktorú uznalo Turecko, nie však medzinárodné spoločenstvo. Odvtedy je stredomorský ostrov rozdelený.
Cyperská grécka komunita v roku 2004 v plebiscite odmietla úsilie medzinárodného spoločenstva a jeho scenár znovuzjednotenia ostrova, pretože ho vyhodnotila ako dokument nahrávajúci cyperským Turkom a Turecku.