Európska únia chce na summite vyjednať dohodu s Tureckom. Sľubuje im rokovania o členstve aj bezvízový vstup, ak im pomôžu s utečeneckou krízou. Je to dobrý spôsob riešenia?
„Nemyslím si, že na stole je veľa možností. Turecko veľmi dobre vyjednáva, má silnú pozíciu, takže Únia musí za svoje nároky Turecku niečo ponúknuť. Únia je určite v slabšej pozícii. Môžeme to nazývať vydieraním z tureckej strany, no je fakt, že Turecko malo peniaze na tento problém dostať už pred pár rokmi. Na druhej strane Únia mohla mať dávno silnejšiu pozíciu pri vyjednávaní o ľudských právach či o slobode médií, ktorá je po nedávnych raziách v redakciách ohrozená.“
Je dohoda aj dôvodom, prečo Únia nie je voči Turecku tak kritická?
„Určite, boja sa, aby neznepokojili Turecko a hlavne prezidenta Erdogana. Únia sa do tohto plánu vrhla a panikári. Turecko vidí ako riešenie problému s prílevom utečencov. Preto je k Turecku milá, nekritizuje, aj keď si Turecko kritiku zaslúži. Nemyslím si však, že to, čo navrhol turecký premiér, je úplne nerozumné.“
V hre je napríklad systém, že Turci vezmú utečenca z gréckych ostrovov výmenou za presídlenie iného utečenca do Únie. Môže byť takýto systém efektívny?
„Je to veľmi kontroverzné, keďže je to aj otázka legálnosti. Ak všetci implementujú všetko, je tu šanca, že to bude fungovať a bude to veľký pokrok. Ale závisí to od interpretácie z oboch strán – akých utečencov Turecko prijme, koľko ich prijme Európa. Je tu však veľký deficit dôvery medzi Tureckom a EÚ. Aby to mohli zrealizovať, musia si dôverovať.“

Najmä stredná Európa je proti presídľovaniu utečencov či akýmkoľvek kvótam, Slovensko hovorilo aj o úplnom neprijímaní utečencov.