V podmienkach, ktoré pripomínajú rozvojové krajiny, no v skutočnosti platia pre členský štát Európskej únie, žije v gréckom Idomeni desať- až pätnásťtisíc ľudí. V stanoch, ktoré často premokajú pod neutíchajúcim dažďom.
Pole sa premenilo na súvislú vrstvu blata a na ňom žijú rodiny, pre ktoré jedinou nádejou na pocit sucha je ohnisko založené priamo pred stanom. A takisto je oheň jediným zdrojom tepla, cez deň je tu asi desať stupňov, v noci sa teplota približuje k nule.
Hrdlo fľaše
Utečenci nedostávajú pomoc od štátu, prežívajú len vďaka tomu, čo si so sebou priniesli. Je len otázkou času, kedy sa im prostriedky minú. Nemajú tu ako tráviť čas, deti nechodia do školy, dospelí do práce.
V angličtine podobné miesto označujú ako bottleneck. Hrdlo fľaše, v ktorom sa spájajú rôzne prúdy a celý tok sa tam spomaľuje, prípadne sa úplne zastaví. Ľudia pozvážaní z gréckych ostrovov cez Idomeni prechádzali ďalej po ceste do Nemecka. To sa definitívne skončilo minulý týždeň, keď krajiny uzavreli balkánsku cestu do Európy.
Uľavilo sa síce bezpečnostným zložkám v Slovinsku či v Rakúsku, Maďarsko sa nemusí báť, že by sa niekto pokúšal zboriť jeho nový plot, no utečeneckú krízu to nevyriešilo a každý deň strávený v daždi v
Idomeni znamená nové a nové hrozby.
Utečenci spia v Idomeni v provizórnych stanoch. (zdroj: Matúš Krčmárik)
