DAMASK, BRATISLAVA. Dve základne si nechávajú, celý proces môže trvať aj mesiace a nie všetci tomu veria. Málokto však očakával, že Vladimir Putin sa rozhodne stiahnuť ruské jednotky zo Sýrie v čase, keď sa sýrska armáda blíži k strategickej Palmýre a keď je Islamský štát ešte stále v oblasti aktívny.
Päť rokov po začiatku vojny v Sýrii sa vďaka Rusku zmenila rovnováha síl. Sýrska armáda získala vďaka bombardovaniu naspäť časť území, ktoré mali predtým v rukách najmä opoziční rebeli, sýrsky prezident Bašár Asad je silnejší a vzťahy medzi Ruskom a Tureckom, ale aj medzi Tureckom a kurdskými povstalcami, sú veľmi napäté.
Prímerie zatiaľ čiastočne platí a mnohí experti tvrdia, že zmiernenie ruského pôsobenia v Sýrii tomu môže len pomôcť. Vladimir Putin tvrdí, že ruská armáda odchádza, pretože si splnila svoj cieľ.
Čo však bolo v skutočnosti jeho cieľom? Nedokončený boj proti Islamskému štátu alebo posilnenie Asada? Dôvodov na odchod zo Sýrie môže byť viac.
Z ruskej leteckej základne v Sýrii sa pripravujú na odchod prvé lietadlá Čítajte 1. Putin nechcel fiasko
Keď sa po deviatich rokoch skončila vojenská intervencia Sovietskeho zväzu v Afganistane, v krajine vládol chaos a okrem veľkých nákladov v bojoch zahynulo vyše 14-tisíc vojakov.
Situácia v Sýrii je však iná. Vojenský zásah sa obmedzuje takmer výhradne na nálety, pozemných jednotiek je minimum a Rusko doteraz stratilo asi troch vojakov – z toho jeden z nich bol pilot zostreleného lietadla pri tureckých hraniciach a druhým vojak, ktorý sa snažil zachrániť druhého pilota.
Rusko podľa televízie al-Džazíra prezentovalo zásah ako úspešnú spoluprácu a snahu o mier, navyše pri rokovaniach v Ženeve bolo opäť brané ako seriózny partner.
Je preto možné, že Rusko sťahuje armádu v čase, keď intervenciu stále schvaľuje asi 60 percent Rusov a kým nedošlo k žiadnemu väčšiemu fiasku ako tomu bolo pri zdĺhavej vojne a v Afganistane.
2. Príliš vysoká cena – aj politická
Deň vojenského zapojenia v Sýrii stojí Rusko podľa odhadov analytickej spoločnosti IHS Jane’s tri až štyri milióny dolárov. Samotné útoky môžu pritom sumu ešte zvyšovať.
Podľa International Business Times tak Rusko v Sýrii mohlo za 167 dní minúť päťsto až šesťsto miliónov dolárov. Aj keď pri takmer 50-miliardovom rozpočte na obranu ide o pomerne zanedbateľnú čiastku, rastúca ekonomická kríza v Rusku mohla Putina zo Sýrie vytlačiť. Putin navyše minulý týždeň oznámil, že zníži rozpočet na obranu o päť percent.
Klesajúce ceny ropy aj medzinárodné sankcie pociťujú aj bežní ľudia a výdavky vo vojnovom konflikte sa napriek podpore ťažšie vysvetľujú. Podpora verejnosti pritom nebola taká vysoká vždy - v septembri bolo proti vojenskému zásahu v Sýrii takmer 70 percent Rusov. Podľa magazínu Vox síce podpora narástla, Putinovi však nestúpla popularita tak, ako napríklad po obsadení Krymu.
