DOBOVA. Stany sú už opustené, provizórna ulička v strede tábora prázdna. Len označenia na stanoch pripomínajú, že týmto miestom ešte donedávna prechádzala hlavná trasa utečencov do západnej Európy. Úrad vysokého komisára pre utečencov, Červený kríž, UNICEF, píše sa na nich. Vyprázdňuje sa aj stan, v ktorom viac ako tri mesiace pôsobili slovenskí zdravotníci.
Táborom v slovinskej Dobovej, ktorá leží na hranici s Chorvátskom, prešlo od polovice októbra takmer pol milióna ľudí. Koordinovane prechádzali z Grécka do Nemecka, krajiny si ich medzi sebou posúvali. Neboli to živelné presuny davu z leta minulého roka, ale organizovaná akcia štátnych úradov.

Zatvorená cesta
Balkánska cesta sa však minulý týždeň uzavrela, čo znamenalo aj koniec pre niekedy rušný tábor, ktorým utečenci prechádzali. Skončila sa nekončiaca sa séria príchodov autobusov, registrácie, výsluchov, ošetrení a následného presunu ďalšími autobusmi do Rakúska.
„Tento krok sme čakali,“ hovorí Katarína Zollerová, ktorá v tábore pôsobila od polovice októbra ako koordinátorka nemocnice, ktorú v tábore prevádzkovala Vysoká škola svätej Ažbety. „Európa sa nedá nafúknuť.“
Utečenci, ktorí na hranicu Slovinska prišli s problémami, dostali krátke ošetrenie a pokračovali ďalej, v Dobovej strávili maximálne niekoľko hodín.
Najčastejšie išlo o ochorenia dýchacích ciest či dlhodobo neliečenú astmu. Bežné boli aj rezné rany, či podchladeniny. U detí prevládali vysoké teploty, ktoré nevedeli dlhodobo znížiť. Detí nemocnicou prešlo asi 2500.
„Takmer každý mal navyše aj psychické problémy, a som rada, že sme im s nimi v rámci našich možností vedeli pomáhať,“ hovorí Zollerová. Niekedy stačilo objať, ponúknuť teplý čaj, alebo si len vypočuť často tragický príbeh. Odmenou pre zdravotníkov bolo vrúcne ďakovanie. Vtedy sme mali pocit, že to má zmysel, opakujú slovenskí dobrovoľníci, keď spomínajú na mesiace strávené v Slovinsku.
Slovenskí zdravotníci v Dobovej ošetrili takmer sedemtisíc ľudí, zažili päť pôrodov, na ktoré rodičky presunuli do miestnej nemocnice.