ANKARA, BRATISLAVA. Išlo už o piaty teroristický útok v Turecku v priebehu roka. Najmenej 37 ľudí zahynulo a 125 bolo zranených v nedeľu večer pri výbuchu nálože v aute vedľa autobusu v centre Ankary. Podľa tureckej vlády útočila podobne ako pred mesiacom Kurdská strana pracujúcich (PKK). Turecko hneď na ďalší deň ako odvetu za útok zbombardovalo pozície PKK v severnom Iraku vrátane miest, kde má sídliť vedenie skupiny.
Kým pred mesiacom zahynuli pri útoku najmä vojenskí zamestnanci, tentoraz išlo o útok na civilistov. Turecký prezident Erdogan teraz sľubuje, že „terorizmus zrazí na kolená“. Podobné vyhlásenia však už mal aj v minulosti a ďalší zo série útokov mu môže ešte viac poškodiť.

Podľa Grega Bartona, odborníka na terorizmus z Deakin University v Austrálii, stráca Erdogan nad situáciou kontrolu. „Odstrčil svojich najlepších poradcov v čase, keď ich potrebuje najviac,“ hovorí Barton pre server News.com.au. Navyše stále pokračuje Erdoganov boj proti kritickým médiám, čo tiež rozdeľuje krajinu.
Vláda podľa viacerých analytikov nereaguje na teroristické hrozby dostatočne. Podľa analytikov mala vláda zaviesť bezprostredne po útoku nové bezpečnostné opatrenia, a nie blokovať všetky sociálne siete, píše al-Arábia. Navyše úrady už štyri mesiace nevymenovali nového policajného šéfa v Ankare.
Aj podľa izraelského denníka Haaretz ukazuje útok neschopnosť tajných služieb sledovať kroky PKK.
Turecko pritom vedie vojnu nielen proti kurdským milíciám v Sýrii a Iraku, ale boje pokračujú aj na východe krajiny. Práve napätie medzi východom a západom krajiny môže viesť k ďalším nepokojom.
Útok v Ankare môže navyše zmeniť situáciu v Sýrii. Počas trvajúceho prímeria prestali turecké jednotky útočiť na pozície kurdských milícií, ktoré často spolupracujú s Američanmi aj Rusmi v boji proti Islamskému štátu. Podľa denníka Haaretz je teraz otázne, či Turecko opätovne nezačne útočiť na Kurdov, čo by mohlo znamenať aj koniec prímeria v Sýrii.