OSLO, BRATISLAVA. Na večeru dostali len niekoľko ryžových guličiek. Po hodinách bez jedla ich väčšina z nich okamžite zhltla, a to aj napriek tomu, že dátum spotreby na obaloch už dávno vypršal.
Reč nie je o žiadnej krajine na hranici chudoby. Označujeme ju ako za jednu z najbohatších v Európe. Vo chvíli, keď jedli ryžové guličky, ktoré sa mali spotrebovať do roku 1998, však nórski tínedžeri v rukách nedržia najnovšiu verziu iPhonu a na zápästí nemajú značkové hodinky.
Hrajú sa totiž na utečencov.
Neznášam svoj život
Ich výlet sa začal v bývalom vojenskom tábore, vzdialenom len kúsok od skutočného centra pre ilegálnych migrantov, ktorí čakajú na deportáciu.
Počas 24 hodín svojho utečeneckého života tínedžeri na vlastnej koži zažijú kilometre chôdze v mínusových teplotách, prechod cez imaginárne hranice, kde na nich colníci budú vykrikovať príkazy v lámanej angličtine, ale aj simulovanú byrokraciu, ktorú zažívajú aj skutoční utečenci prichádzajúci do Nórska.
