Mestá vybudovali, vrátiť sa chcú aj k Fukušime. Japonci na zemetrasenie nezabúdajú

Japonsko zostáva takmer bez jadrovej energie, následky zemetrasenia cítiť dodnes.

Rádioaktívny odpad zbierajú do vriec. (Zdroj: SITA/AP)

TOKIO, BRATISLAVA. Keď sa 11. marca 2011 na šesť minút roztriasla zem na východnom pobreží Japonska, Šuja Takahaši bol v práci. Zemetrasenie s magnitúdom 9,0 posunulo ostrov Honšú o dva metre na východ a vyvolalo aj 40-metrov vysoké vlny.

Tie zasiahli aj časť mesta Higašimacušima, kde Takahaši býval. Do svojej štvrte dorazil tesne po tom, čo oblasť zatopila vlna – trinásť ľudí našiel na streche miestneho spoločenského domu, mnohé domy boli pod vodou.

Kým padal sneh, po pás vo vode sa snažil pomôcť ľuďom v troskách. „Všetko, čo som mohol urobiť, bolo pomôcť tým predo mnou,“ hovorí pre Japan News Takahaši, ktorého dcéra bývala len tristo metrov od budovy. Aj keď veril, že sa zachránila, neskôr musel jej telo identifikovať medzi ďalšími obeťami.

Stavia bezpečné mestá

Štvrté najsilnejšie zemetrasenie na svete zabilo vtedy v Japonsku vyše dvadsaťtisíc ľudí a vysídlilo státisíce. Mnohí sa domov už nikdy nevrátili – niektoré mestá neobnovili, iné stále ohrozuje rádioaktivita z elektrárne Fukušima, ktorú otrasy poškodili.

Takahaši sa domov vrátil, už ako šéf miestnej vlády pre rekonštrukciu, aby mesto opätovne vybudoval. Ľudí presťahovali na vyvýšené plochy, budovy projektovali inak.

„Chceme prezentovať mestské plánovanie, ktoré zachraňuje životy,“ hovoril pred skupinou odborníkov zo siedmych krajín, ktoré môže takisto zemetrasenie zasiahnuť.

Podľa Červeného kríža aj päť rokov po katastrofe zostávajú desaťtisíce ľudí v provizórnych ubytovniach. Mladí sa presťahovali, starší nie.

Mnohé mestá vybudovali po tsunami nanovo a krajina sa snaží prezentovať cudzincom to, ako sa dá z katastrofy použiť a postaviť na nohy.

Najviac však krajinu poznačila jadrová katastrofa vo Fukušime – a tisícky ľudí ovplyvňuje dodnes. Tsunami vtedy spôsobilo zatopenie záložných generátorov a ich vypnutie, čím sa prestal rádioaktívny materiál ochladzovať a došlo k jeho roztaveniu a výbuchu. Radiácia vtedy dosiahla tisícnásobok normálu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Pracoval pre Širokého aj Babiša. Teraz ide Jahnátek regulovať energetiku (profil)

Vláda vymenovala poslanca a bývalého ministra za predsedu energetického regulačného úradu, funkciu má istú do roku 2023.

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

DOMOV

Odhalený sériový vrah patrí k najbrutálnejším

Muža zatiaľ obvinili, že týral svojho syna, no obvinenia by mali rozšíriť.

EKONOMIKA

Podmienky na získanie hypotéky sa opäť pritvrdili

Banky musia pri schvaľovaní hypotéky viac skúmať finančnú situáciu klientov.