TOKIO, BRATISLAVA. Keď sa 11. marca 2011 na šesť minút roztriasla zem na východnom pobreží Japonska, Šuja Takahaši bol v práci. Zemetrasenie s magnitúdom 9,0 posunulo ostrov Honšú o dva metre na východ a vyvolalo aj 40-metrov vysoké vlny.
Tie zasiahli aj časť mesta Higašimacušima, kde Takahaši býval. Do svojej štvrte dorazil tesne po tom, čo oblasť zatopila vlna – trinásť ľudí našiel na streche miestneho spoločenského domu, mnohé domy boli pod vodou.
Kým padal sneh, po pás vo vode sa snažil pomôcť ľuďom v troskách. „Všetko, čo som mohol urobiť, bolo pomôcť tým predo mnou,“ hovorí pre Japan News Takahaši, ktorého dcéra bývala len tristo metrov od budovy. Aj keď veril, že sa zachránila, neskôr musel jej telo identifikovať medzi ďalšími obeťami.
Záber po tsunami v roku 2011, miesto v roku 2012 a dnes. (zdroj: TASR/AP)Stavia bezpečné mestá
Štvrté najsilnejšie zemetrasenie na svete zabilo vtedy v Japonsku vyše dvadsaťtisíc ľudí a vysídlilo státisíce. Mnohí sa domov už nikdy nevrátili – niektoré mestá neobnovili, iné stále ohrozuje rádioaktivita z elektrárne Fukušima, ktorú otrasy poškodili.
Takahaši sa domov vrátil, už ako šéf miestnej vlády pre rekonštrukciu, aby mesto opätovne vybudoval. Ľudí presťahovali na vyvýšené plochy, budovy projektovali inak.
„Chceme prezentovať mestské plánovanie, ktoré zachraňuje životy,“ hovoril pred skupinou odborníkov zo siedmych krajín, ktoré môže takisto zemetrasenie zasiahnuť.
Podľa Červeného kríža aj päť rokov po katastrofe zostávajú desaťtisíce ľudí v provizórnych ubytovniach. Mladí sa presťahovali, starší nie.
Mnohé mestá vybudovali po tsunami nanovo a krajina sa snaží prezentovať cudzincom to, ako sa dá z katastrofy použiť a postaviť na nohy.
Najviac však krajinu poznačila jadrová katastrofa vo Fukušime – a tisícky ľudí ovplyvňuje dodnes. Tsunami vtedy spôsobilo zatopenie záložných generátorov a ich vypnutie, čím sa prestal rádioaktívny materiál ochladzovať a došlo k jeho roztaveniu a výbuchu. Radiácia vtedy dosiahla tisícnásobok normálu.
