BRATISLAVA. Keď slovenský štatistický úrad zverejnil prvé výsledky slovenských parlamentných volieb, svetové médiá zostali v šoku. Správa, že extrémistická Ľudová strana Naše Slovensko získala osem percent hlasov, sa dostala na titulky najprestížnejších portálov a denníkov.
BBC v prípade kotlebovcov hovorila o neonacistoch, portál Huffington Post o tom, ako výsledky volieb rozhodli „sýrski utečenci“ a britský Daily Mail zase v článku o slovenskej krajnej pravici cituje konzervatívneho poslanca Michaela Gova, podľa ktorého tento trend pripomína návrat 30. rokov a nástup Hitlera.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Európou pochodujú extrémisti. Prečo sa im tak dobre darí Nárast radikálnej pravice je možný badať vo všetkých častiach Únie už dlhšie. Parlamentné zastúpenie však majú extrémisti v podstate len v dvoch krajinách EÚ – Grécku a Maďarsku. „Rozhodne to bežné nie je,“ hovorí pre SME politológ Tomáš Nociar, ktorý sa venuje téme extrémizmu. „Po novom sa k nemu pridáva aj Slovensko. Napríkad v Českej republike a Poľsku sú extrémisti neúspešní,“ dodáva.
Proti extrémizmu nedávno protestovali aj Rakúšania. (zdroj: SITA/AP)Grécko: Praví neonacisti
Pravdepodobne najradikálnejšiu stranu so zastúpením v parlamente majú v Grécku. Tamojší Zlatý úsvit nie je len extrémnym, ale viac či menej otvorene neonacistickým hnutím. Ich logo už na prvý pohľad pripomína hákový kríž.
Vznik Zlatého úsvitu siaha ešte do začiatku 80. rokov, keď sa jeho prívrženci hlásili k odkazu krajne pravicovej junty, ktorá Grécku vládla do roku 1974. Strana oficiálne vznikla v roku 1991, prvé kreslá v parlamente sa jej však podarilo získať až v roku 2012. V posledných voľbách vlani získala sedem percent, stačilo jej to však na to, aby sa stala treťou najsilnejšou stranou v gréckom parlamente.
Zlatý úsvit je však teraz trochu na ústupe. Môže za to smrť gréckeho rapera Pavlosa Fyssasa, z ktorej podozrievajú gréckych radikálov. Polícia už v tejto súvislosti zatkla aj jedného člena strany Giorgosa Roupakiasa.
