ANKARA, BRATISLAVA. Keď šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz v pondelok vystúpil pred novinármi, hovoril o tom, že nechce spájať debatu o utečencoch a požiadavky Turecka vo vzťahu k Európskej únii. O pár hodín napriek tomu spolu s európskymi lídrami vyhlásili, že Turecko môže dostať za pomoc s utečeneckou krízou celkovo šesť miliárd eur, do júna môžu Turci prísť do Únie bez víz a Brusel otvorí ďalšie kapitoly rokovaní o vstupe Turecka do EÚ.
Je však možné, aby krajina, kde vláda obsadzuje kritické médiá, nebojuje proti korupcii a kritizujú ju za boj proti kurdskej menšine, bola členským štátom Únie?
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Nekontrolovaná migrácia do Európy sa skončila, vyhlásil po summite Tusk
Vyjednávací nástroj
Pár dní pred summitom v Bruseli obsadili turecké úrady redakciu opozičného denníku Zaman. Kým do budovy v piatok prišli policajti, redaktori stihli ešte poslať posledné vydanie do tlače. V utorok zase turecké úrady prevzali kontrolu nad nezávislou tlačovou agentúrou Cihan. Hoci tureckí politici tvrdia, že sú za slobodu prejavu, predtým kritický denník v pondelok vyšiel plný oslavných článkov o prezidentovi Erdoganovi.
Aj keď Únia na summite kroky vlády kritizovala, dohode nezabránili. Porušovanie ľudských práv nebráni ani otvoreniu ďalších rokovaní o členstve, ktoré boli pre rôzne dôvody niekoľko rokov pozastavené. Únia ich však aj podľa inštitútu European Futures využíva skôr ako vyjednávací nástroj.
Európu vydieral
„Najbližšie roky nebude možné, aby bolo Turecko súčasťou EÚ,“ myslí si turecký politológ Bugra Mert Essiz. „Vládnuca strana dominuje všetkému podľa svojej vôle, či už je to ako pri nedávnom obsadení opozičných médií, zatýkaní novinárov... je tu stále tridsať rokov trvajúci vojenský konflikt. Nemyslím si, že Európa je pripravená na prijatie takéhoto Turecka,“ hovorí Essiz pre SME.
Erdoganova vláda čelí kritike z viacerých strán – po zostrelení ruského bombardéru má s Rusmi napäté vzťahy, na východe krajiny vedie vojnu s Kurdmi, tajné služby obviňujú z ozbrojovania Islamského štátu aj z obchodu s ropou. Erdogan sa navyše pred rokovaniami vyhrážal Únii, že ju zaplaví nekontrolovateľná vlna utečencov, ak Turecko nedostane financie.
„Erdogan je problematický partner, ale EÚ potrebuje pomoc Turecka,“ napísal denník Guardian. Dohoda môže byť pritom na prvý pohľad pre miestnych nevýhodná: „V Turecku už sú takmer dva milióny Sýrčanov, väčšinu Turkov prijatie ďalších nepoteší,“ hovorí Essiz.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Turecko je to najlepšie, čo máme
Do Únie sa nehrnú
Otázne je aj to, či do Európskej únie chcú vstúpiť samotní Turci. Podľa prieskumu Eurobarometra z mája 2015 považuje turecké členstvo v Únii za dobré 33 percent Turkov, za zlé ho označilo 40 percent. Podľa zvyšku nie je ani dobré, ani zlé.
Imidž Európskej únie sa navyše zhoršil po problémoch so zvládaním utečeneckej krízy. Odborník na Turecko Gareth Jenkins z Inštitútu pre bezpečnostnú a rozvojovú politiku v Istanbule tvrdí, že ani tureckí lídri sa do Únie v najbližších rokoch úplne nehrnú.
„Ani Erdogan, ani jeho strana AKP nemajú žiadny záujem na vstupe do EÚ. Sú stále nakazení bludom, že sú schopní zmeniť Blízky východ na neo-osmanskú sféru vplyvu. A to sa takisto nestane,“ hovorí Jenkins pre Deutsche Welle. Turecko však už prvé kroky k európskej budúcnosti robí – ruší napríklad farebné rozdelenie pasov podľa pohlavia aj označenie náboženstva.
Podľa Rosy Balfourovej, odbornej asistentky európskeho programu Maršalovho fondu v USA, si Únia nemôže dovoliť padnúť pri obchodovaní s Tureckom do pasce. „Turecko je zraniteľné: je obklopené zničujúcim konfliktom, je vnútorne nestabilné a v regióne mu zostalo len málo priateľov,“ hovorí podľa think tanku Carnegie Europe.
Pripojenie Turecka k Európskej únii nevidí zatiaľ reálne ani nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. „Bude trvať ešte dlho, kým dosiahneme s Tureckom koniec rokovaní. Je to otázka nasledujúcich rokov, nie súčasnej doby,“ povedal Schäuble pre BBC.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Sotva prelom
Únia vymení utečenca za utečenca
Pondelkový summit s Tureckom priniesol len návrhy. Schváliť by ich mohli lídri EÚ o dva týždne. Čo to znamená?
BRUSEL, BRATISLAVA. Šéf Európskej rady Donald Tusk po skončení summitu v Bruseli povedal, že po dohode s Tureckom končí neriadený prúd migrácie po západnom Balkáne. Aj keď niektorí dohodu označili za zlomovú, jej detaily musia politici dohodnúť 17. marca a nie na všetkých bodoch sa vedia lídri zhodnúť.
Slovenský aj český premiér odmietajú systém kvót, nemecká kancelárka Merkelová (na foto TASR/AP) je zase opatrné v zatváraní balkánskej trasy. O čom by mala byť finálna dohoda?
1. Vrátenie migrantov
Turecko navrhlo, že z gréckych ostrovov prijme naspäť migrantov, ktorí sa tam dostali nelegálnou cestou. Európska únia však musí výmenou za každú naspäť vzatú osobu presídliť z Turecka sýrskeho občana do niektorej z členských krajín. Má ísť o ľudí s právom na azyl, Turecko naspäť vezme aj tých, ktorí toto právo nemajú. Aj utečencov, ktorých na lodiach zastaví NATO, vrátia do Turecka, ktoré rozhodne o ich statuse.
2. Viac peňazí
Menší počet utečencov znamená podľa dohody aj viac peňazí pre Turecko. Už v októbri sa Európska únia zaviazala, že Turecku dá tri miliardy eur na zlepšenie podmienok v utečeneckých táboroch. Krajina má dnes totiž asi 2,7 milióna utečencov, prevažne do Sýrie. Únia by teraz k dohodnutým peniazom mala pridať ďalšie tri miliardy eur. Financie zatiaľ krajina nedostala, Únia chce po schválení tento proces urýchliť.
3. Menej pašerákov
Turecko sľubuje s väčšou finančnou sumou aj väčší boj proti pašerákom. „Odradíme tých, ktorí vykorisťujú a zneužívajú ich situáciu,“ povedal pre Guardian o pláne turecký premiér Ahmet Davutoglu. V boji proti pašerákom by malo pomáhať aj NATO či lode, ktoré poskytne Veľká Británia.
4. Výhody od EÚ
Turecko však výmenou za pomoc pri utečeneckej kríze získa od Európskej únie viacero výhod. Nejde len o peniaze, ale o viaceré ústupky. Od júna 2016 by tureckí občania mohli po Únii cestovať bez víz. Únia okrem toho prisľúbila otvorenie ďalších kapitol v rokovaniach o vstupe Turecka do EÚ.
5. Nereálny plán?
Napriek návrhu však stále nemusí k dohode dôjsť. Nie je jasné, čo Únia aj Turecko spravia s utečencami z iných krajín ako Sýria ani ako sa Grécko poráta s tisíckami migrantov, ktorí sú uväznení na hraniciach s Macedónskom. Podľa BBC utečenci navyše budú hľadať nové trasy. Plán zase môžu zablokovať stredoeurópske krajiny, ktoré sú proti prerozdeľovaciemu mechanizmu.
