Washington 15. marca (TASR) - Tým istým ďalekohľadom objavili dva tímy amerických astronómov nezávisle na sebe masívnu čiernu dieru. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa táto čierna diera nenachádzala v tzv. galaktickom halo, tisíce svetelných rokov nad galaktickou rovinou našej Mliečnej cesty.
Ide o prvý objav "vesmírneho vysávača", ako sa čierne diery prezývajú, v tejto oblasti vesmíru. "Už po prvých pozorovaniach sme vedeli, že musí ísť o čiernu dieru, asi päťkrát hmotnejšiu ako naše Slnko," povedal R. Mark Wagner z Arizonskej univerzity.
Wagner a jeho kolega Summer Starrfield spolupracovali s Craigom Foltzom, riaditeľom observatória na vrchole hory Mount Hopkins. Druhý tím viedol Jefrey McClintock z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Cambridge, štát Massachusetts.
Obidva tímy použili ten istý ďalekohľad v Multiple Mirror Telescope Observatory (MMTO), ten istý spektrograf a ďalšie prístroje. Výsledky svojich pozorovaní zverejnili v časopise Astrophysical Journal Letters.
Spomínaná čierna diera je možno až osemkrát hmotnejšia ako Slnko a nachádza sa asi 6000 svetelných rokov v galaktickom halo, čo je asi 620 svetelných rokov nad galaktickou rovinou Mliečnej cesty. Hoci nie je priamo vidieť svoju existenciu prezrádza vplyvom na dráhu okolo nej obiehajúcej hviezdy. "Asi o dve až tri miliardy rokov čierna diera hviezdu pohltí a úplne 'zožerie'," uviedol McClintock.
Existencia čiernej diery v galaktickom halo vedcov veľmi prekvapila. "Pretože je tak vysoko nad galaktickou rovinou, medzi nami a objektom nie je žiadne medzihviezdne médium. Túto čiernu dieru môžeme preto pozorovať oveľa lepšie ako ostatné," hovorí Wagner.
Röntgenové observatórium Rossi X-Ray Timing Explorer amerického Národného úradu pre letectvo vesmír (NASA) zaregistrovalo objekt v galaktickom halo už v marci minulého roku, astronómovia však vtedy ešte netušili, že ide o čiernu dieru. Observatórium vtedy nameralo veľké množstvá emitovaného röntgenového žiarenia, ktoré bolo striedavo silné a slabé. Toto žiarenie vzniká podľa McClintocka vtedy, keď je plyn z hviezdy nasávaný do čiernej diery.
V blízkosti čiernej diery sa plyn trením a gravitáciou zahreje na niekoľko miliónov stupňov Celzia. Tepelná energia sa potom vyžaruje ako röntgenové žiarenie. V súčasnosti je celý systém pokojný, preto je možné vidieť hviezdu a určiť hmotnosť čiernej diery.
