BRUSEL. Európska únia bude pokračovať v rokovaniach s Tureckom o balíku opatrení na zvládnutie migračnej krízy, ako sú zjednodušenie vízového režimu a dodatočné finančné požiadavky Ankary. Definitívna dohoda má padnúť na budúcotýždňovom summite, ktorý sa uskutoční 17. a 18. marca.
Po skončení mimoriadneho summitu EÚ-Turecko to v noci na utorok povedal predseda Európskej rady Donald Tusk na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.
Podľa Davutogla štáty únie už v zásade akceptovali urýchlenie liberalizácie vízového režimu pre tureckých občanov.
"Dúfame, že najneskôr do konca júna budú môcť tureckí občania cestovať do schengenského priestoru bez víz," vyhlásil turecký premiér.
V Bruseli rozhodujú o podobe Európy. Pozrite sa, ako to môže dopadnúť Čítajte Tusk: Nelegálna migrácia sa skončila
Principiálnu zhodu medzi úniou a Tureckom na nových spôsoboch obmedzenia nelegálnej migrácie potvrdil aj Juncker. Únia bude podľa neho môcť vrátiť do Turecka nelegálnych sýrskych utečencov.
Aby však Turecko nezostalo s týmto bremenom osamotené, únia by mala na oplátku legálnym spôsobom prijať za každého vráteného Sýrčana jedného sýrskeho vojnového utečenca.
Podľa pôvodných predpokladov sa do záverečnej deklarácie zo summitu nedostala pasáž, že tzv. balkánska migračná trasa bude vyhlásená za uzavretú.
"Neregulárne migračné toky na trase cez západný Balkán sa musia skončiť," uvádza sa podľa agentúry DPA v aktualizovanej verzii dokumentu. Proti takejto formulácii mali najväčšie výhrady Nemecko a Grécko.
Tusk krátko pred tlačovou konferenciou na Twitteri napísal, že "dni nekontrolovanej migrácie do Európy sa skončili" a že turecký premiér potvrdil, že jeho krajina vezme späť nelegálnych migrantov zadržaných v tureckých vodách.
Vyjadril sa aj k slobode médií v Turecku, keď napísal, že v súvislosti s migračnou krízou EÚ nemôže byť ľahostajná k obavám o slobodu prejavu v tejto krajine.
Únia Turkom zmierni vízový režim, ak pomôžu s utečencami Čítajte Loading
...Nečakané požiadavky
Dosiahnutie konsenzu na pondelňajšom summite, ktorý sa nakoniec skončil 30 minút po polnoci, zmarili nečakané požiadavky Turecka.
Nespokojnosť vyvolal návrh, aby Turecko prijalo späť všetkých nelegálnych migrantov nachádzajúcich sa na gréckych ostrovoch vrátane Sýrčanov, zatiaľ čo únia zoberie z Turecka iba sýrskych utečencov podľa schémy jeden za jedného.
Európska únia by tiež mala poskytnúť dodatočné tri miliardy eur do konca roka 2018.
Táto finančná pomoc bude prioritne zameraná na poskytnutie prístrešia pre sýrskych utečencov, na zlepšenie ich zdravotných podmienok, zabezpečenia školskej dochádzky pre ich deti a zjednodušenie prístupu utečencov na turecký trh práce.
Merkelová hovorí o kroku vpred
Pred summitom o nových požiadavkách vedeli iba nemecká kancelárka Angela Merkelová a holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina momentálne predsedá v Európskej únii. S oboma politikmi rokoval turecký premiér Ahmet Davutoglu v nedeľu večer.
Samotná Merkelová hodnotila diskusie na summite ako pozitívne, pričom sa podarilo dosiahnuť "kvalitatívny krok vpred".
Rokovania o členstve Turecka v EÚ považuje naďalej za otvorené, ale momentálne nie sú na programe dňa. Konflikt v Sýrii a iné krízy však jasne ukázali, aké dôležité je mať s Tureckom strategické vzťahy.
"Úzka spolupráca s Tureckom je v absolútnom geopolitickom záujme," vyhlásila Merkelová.
Tsipras varoval pred eufóriou
Grécky premiér Alexis Tsipras varoval po summite EÚ-Turecko pred prehnanou eufóriou. Výsledky krízovej schôdzky boli podľa neho iba krokom vpred, musia však nasledovať ďalšie.
"Súčasné zábery z (gréckej obce) Idomeni, z našich severných hraníc, sú tragické," povedal Tsipras. Je veľkou chybou myslieť si, že tento problém sa týka len migrantov a krajín, ktorými prechádzajú. Ak sa bude Európska únia naďalej dopúšťať tejto chyby, následky budú závažné, dodal.
Poľská premiérka Beata Szydlová po summite povedala, že ak sa bude dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom plne realizovať, bol by to veľký krok smerom k vyriešeniu migračnej krízy v Európe.
Vyšehradská štvorka podľa Fica zabrala
Na summite EÚ-Turecko opäť zabrala Vyšehradská štvorka. "Pokiaľ by nebol jej koordinovaný postup, tak sa prijmú rozhodnutia v príkrom rozpore s našimi záujmami," vyhlásil po rokovaní premiér Robert Fico.
V utorok po polnoci sa prijalo iba vyhlásenie, v ktorom sú zakomponované princípy budúcej dohody medzi Bruselom a Ankarou.
Podľa Fica takýto postup zvyšné krajiny principiálne odmietli. "Nie je možné, aby sme dostali papier, kde lietajú miliardy ako kačice na trhu a kde sú popísané veci, ktoré sme videli prvýkrát v živote," opísal situáciu.
Definitívne rozhodnutie o dohode tak padne na budúcotýždňovom na summite Európskej rady.
Na jej základe by Grécko zo svojich ostrovov stiahlo všetkých migrantov do vnútrozemia. Ako poznamenal Fico, od toho okamihu každý migrant, ktorý sa na ne dostane cez turecko-grécke hranice, sa automaticky vráti späť do Turecka. Za to ale chce, aby si EÚ recipročne zobrala Sýrčanov nachádzajúcich sa v utečeneckých táboroch na území Turecka v pomere jedna k jednej. Cieľom je zastaviť obchodovanie s ľuďmi.
V4 presadila, že tento počet nepôjde nad rámec už predtým schválenej schémy na relokáciu 160-tisíc ľudí. Slovenska sa to tak podľa Fica nedotkne, pretože s týmto mechanizmom nesúhlasilo a podalo proti tomu žalobu, podobne ako Maďarsko.
Turecko chce aj navýšenie európskeho trojmiliardového príspevku dohodnutého vlani v novembri o ďalšie tri miliardy. "Dali jasne najavo, že to nie je koniec," upozornil Fico. Pre Slovensko to zatiaľ znamená príspevok vo výške 13 miliónov eur.
Z predmetnej sumy však zatiaľ nedostalo Turecko ani cent. Peniaze má použiť výlučne na projekty, ktoré zlepšia životné podmienky sýrskych utečencov v táboroch. Tých je v Turecku okolo 2,9 milióna.
