BRUSEL, BRATISLAVA. Od pondelkového summitu medzi Európskou úniou a Tureckom sa žiadne prevratné závery neočakávajú, pozorne ho však budú sledovať najmä krajiny západného Balkánu.
Práve ony doteraz pre utečencov slúžili najmä ako tranzitné zóny, kadiaľ migranti prúdili ďalej do západnej Európy.
Po tom, ako viaceré západné štáty, napríklad Rakúsko, zatvárajú svoje hranice, môžu utečenci uviaznuť práve na Balkáne. Ak Únia tok migrantov nezastaví v Turecku, na situáciu doplatia okrem Grécka najmä Srbsko a Macedónsko.
Macedónsky prezident Gjorge Ivanov to pre Deutsche Welle povedal jasne: „Ak akákoľvek krajina od nás na sever uzavrie svoje hranice, budeme musieť urobiť to isté.“
Zjednotený Balkán
Balkánske štáty, ktoré majú historicky aj dnes často napäté vzťahy, v tomto hovoria spoločným hlasom. Čoraz viac sa obávajú, že pre migrantov už nebudú len tranzitnými krajinami – ak západné štáty splnia hrozby a prestanú prijímať ďalších utečencov. Rakúsko napríklad vyhlásilo, že tento rok poskytne útočisko len 37-tisíc Sýrčanom.
Odhaduje sa, že vlani cez takzvanú balkánsku trasu prešlo asi 800-tisíc utečencov. Napríklad v Macedónsku však o azyl požiadalo len asi 1500 z nich. V Srbsku len osem a v Chorvátsku, ktoré je členom Únie, len 211.
Summit medzi Európskou úniou a Tureckom bude možno viac o Únii samotnej. Európska komisia ústami komisára pre utečencov Dimitrisa Avramopoulosa už dlhšie apeluje na jednotlivé členské štáty, aby migračnú krízu riešili spoločne. Jedna vec je zastaviť migrantov už v Turecku – to však podľa Bruselu nestačí.
Jednostranné uzatváranie hraníc v prípade jednotlivých členských štátov popiera základné princípy, na ktorých je európsky projekt postavený.
„V súčasnosti je v hre jednota Únie aj ľudské životy,“ cituje Avramopoulosa portál Politico.
Nemecko varuje
Podobné hlasy prichádzajú aj z Nemecka. „Je strašne dôležité, aby sme v rámci Európy držali spolu,“ povedal ešte minulý týždeň nemecký minister vnútra Thomas de Maiziére v narážke na migračnú krízu.
„Ak národné iniciatívy dostanú prednosť, všetci budeme znášať dôsledky. Presne preto Nemecko urobí všetko, aby chránilo vonkajšie hranice medzi Tureckom a Gréckom,“ dodal.
Únia ešte vlani v októbri prisľúbila Turecku tri miliardy eur na riešenie utečeneckej krízy. Najmä na zlepšenie táborov, v ktorých dnes žijú asi dva milióny Sýrčanov. Ale aj boj proti pašerákom, ktorí ich prevážajú na grécke ostrovy. Tento rok takúto plavbu neprežilo už viac ako 400 utečencov.
Hranice zavrelo aj Belgicko
Posledným dôkazom nejednotnosti členských štátov Únie je spor medzi Francúzskom a Belgickom. Belgičania minulý týždeň zaviedli na francúzskej hranici kontroly, nikoho však o tom neinformovali.
Francúzskeho ministra vnútra Bernarda Cazeneuveho to nahnevalo. Krok Belgicka je reakciou na vyprázdňovanie francúzskeho ilegálneho tábora v Calais, známeho aj ako Džungľa.
Belgičania sa obávajú, že tisícky tamojších migrantov by sa mohli pokúsiť dostať práve do ich krajiny.
Portál Politico si na summite medzi Úniou a Tureckom všimol aj niečo iné. Jeho komentátor Roy Gutman upozorňuje, že Brusel teraz zatvára oči pred tým, čo sa v krajine deje pod vedením „stále autoritárskejšieho prezidenta“ Recepa Tayyipa Erdogana.
„Turecko je pre Európu riskantný partner,“ myslí si Gutman a naráža na potláčanie opozície aj boj proti kurdským militantom.
Len niekoľko hodín po tom, ako predseda Európskej rady Donald Tusk uzavrel s Erdoganom dohodu, turecká polícia vtrhla do kancelárií najväčšieho opozičného denníka Zaman.
