BRATISLAVA. Republikán Donald Trump a demokratka Hillary Clintonová sa po sérii víťazstiev vo volebný superutorok, ktorý bol najväčším volebným dňom v amerických primárkach, priblížili k získaniu nominácií svojich strán pre novembrové prezidentské voľby.
Každý z nich zvíťazil v siedmich z 11 štátov, v ktorých sa hlasovalo, a posilnil tak svoj náskok pred súpermi zo svojej strany.
Favoriti oboch táborov sa v kampani dotýkajú viacero tém. Tú sú ich názory na niektoré z nich:
Imigrácia
Trump - Na adresu utečencov sa vyjadruje nekompromisne. Pokiaľ ho Američania zvolia za prezidenta, chce na hranici s Mexikom postaviť "obrovský plot". Vyhostiť chce všetkých približne 11 miliónov ľudí, ktorí sa v USA zdržujú ilegálne. Zrušil by automatické udeľovanie občianstva deťom narodeným v USA ilegálnym prisťahovalcom. Všetkých migrantov zo Sýrie, ktorých prijali USA, by Trump poslal späť. Vyzval tiež k povinnej registrácii všetkých amerických moslimov, či k uzavretiu niektorých mešít. V decembri sa dokonca vyslovil za uzavretie USA pre moslimov.
Clintonová - Trumpovu rétoriku v tejto veci označuje za šokujúcu. Je za prijatie sýrskych utečencov. Domnieva sa, že plán prezidenta Baracka Obamu na prijatie asi 10-tisíc sýrskych utečencov sa má uskutočniť. Všetci však musia byť starostlivo preverení.

Boj proti terorizmu
Trump - Je zástancom tvrdej ruky, "absolútne" by napríklad schválil waterboarding - kontroverznú vypočúvaciu techniku, ktorá simuluje topenie. CIA ju používala pri výsluchoch osôb podozrivých z terorizmu za éry Georgea Busha mladšieho. Demokrat Obama sa podobných metód zriekol. Trump tiež obhajuje ďalšiu existenciu väznice Guantánamo na Kube pre podozrivých z terorizmu.
Clintonová - Domnieva sa, že Kongres by mal aktualizovať zákon, ktorý splnomocňuje vládu na použitie vojenskej sily proti teroristom. Jej stratégia pre boj s terorom zahŕňa bližšiu spoluprácu s internetovými firmami, prísnejšie zákony na kontrolu zbraní (Trump je naopak ráznym zástancom ich voľného predaja), či striktnejší vízový režim.

Islamský štát a Sýria
Trump - Aby USA porazili Islamský štát (IS), je podľa neho potrebné ovládnuť ropné náleziská v Iraku, ktoré islamisti dobyli. Trump podporuje nasadenie pozemných síl, a to vrátane amerických.
Clintonová - Odmieta obvinenia, že ako ministerka zahraničia podcenila vplyv islamistov. Rast moci Islamského štátu prisúdila vodcom arabských krajín, najmä irackému expremiérovi Núrímu Málikímu a sýrskemu prezidentovi Asadovi. Boj proti IS a odchod Asada musí ísť podľa nej ruka v ruke. Nesúhlasí s vyslaním amerických pozemných síl do Sýrie.
Rusko
Trump - O ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa vyjadruje pozitívne, zhodujú sa vraj v podpore zotrvania sýrskeho prezidenta Asada pri moci. K zasahovaniu USA do ukrajinského problému sa stavia negatívne. Ruskú anexiu Krymu Trump označil za "európsky problém".
Clintonová - Šéfa Kremľa Putina vraj rešpektuje, ale zároveň ho považuje za "grobiana, ktorý využije každú príležitosť". Jeho politiku považuje za "agresívnu" a označuje ju za jednu z hlavných hrozieb, ktorým bude musieť čeliť budúci americký prezident. Myslí si, že v reakcii na ruskú anexiu Krymu by bolo potrebné urobiť viac. Cieľom Ruska je podľa Clintonovej hatiť a podrývať moc Ameriky "kdekoľvek a kedykoľvek".

Irán
Trump - Jadrovú dohodu s Iránom, ktorú vlani v júli uzavrelo šesť veľmocí (vrátane USA), označuje za "príšernú". Ak sa stane prezidentom, chce pracovať na zlepšení dohody, aby udržal na uzde iránsky jadrový program. Ak Teherán splní podmienky, zmluva predpokladá postupné rušenie protiiránských sankcií.
Clintonová - Poukazuje na svoj podiel pri dohodnutí zmluvy.
Dane
Trump - V prípade volebného víťazstva by usiloval o výrazné zníženie daní pre väčšinu Američanov a podniky. Zjednoduší to podľa neho daňový systém a zvýši rast americkej ekonomiky. Pri firmách chce Trump znížiť federálnu daň na 15 percent, zatiaľ čo v súčasnosti väčšina spoločností platí 35-percentnú daň.
Clintonová - Vo svojom programe má vyššie zdanenie bohatých Američanov. Navrhovaný krok má v nasledujúcich desiatich rokoch priniesť do federálneho rozpočtu 150 miliárd dolárov. Clintonová chce zvýšiť daň z príjmu o štyri percentá osobám, ktorých ročný zárobok presahuje päť miliónov dolárov.