ROZHOVOR

Stredná Európa s utečencami nepomáha a ostatní na to nezabudnú

Zatváranie hraníc vytvára len frustráciu a znásobuje problémy Grécka. Treba sa dohodnúť s Tureckom, hovorí pre SME zakladateľ think-tanku European Stability Initiative Gerald Knaus. Ináč sa hnev prenesie aj za bruselský rokovací stôl.

Rakúšan Gerald Knaus je zakladateľov a šéfom think-tanku European Stability Initiative a odborníkom na juhovýchodnú Európu. V súčasnosti sa venuje najmä migračnej politike, aktuálne vzťahom Turecka a Európskej únie. (Zdroj: David van Dam)

V súčasnosti ste v Turecku. Je tam vidno skutočnú snahu zastaviť utečeneckú vlnu?

„Turecko v poslednom čase urobilo niektoré veľmi dôležité veci, najmä začalo udeľovať Sýrčanom na tureckom území pracovné povolenia. Pre utečencov, ktorí už sú v krajine, tak nebude nevyhnutné presunúť sa inde. Budú tu môcť začať nový život. Zároveň sa Turecko začalo veľmi správne pýtať Európskej únie, kedy si ona splní sľuby, ktoré krajine dala. Únia sľúbila finančnú pomoc, no zatiaľ sa neminulo ani euro, aj sľub o zrušení víz je veľmi nekonkrétny. Stane sa tak, ak Turecko splní všetky podmienky, čo však nie je nič nové. Turecko čoraz viac prijíma fakt, že bude mať veľkú dvojmiliónovú arabskú menšinu, ktorá možno ostane v krajine.“

Žiadajú aj priamu pomoc v otázke utečencov?

„Áno, chcú sfunkčniť humanitárne presuny utečencov priamo z Turecka do niektorých krajín Európskej únie. O tomto sa intenzívne rokuje, ale ani toto sa neuskutočnilo. Turecko očakáva, že v najbližších dvoch týždňoch sa dočká konkrétnych krokov a jasných signálov. O tomto sa bude teraz intenzívne rokovať.“

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Európa je na pokraji humanitárnej krízy, varuje UNHCR

Dá sa povedať, že Turecko vedome nevyužíva všetky svoje možnosti v boji proti utečeneckej vlne a čaká na ústupky z Európy?

„Nie. Turci nevedia zabrániť ľuďom, aby opúšťali ich územie. Ich pobrežná stráž pracuje naplno, majú obmedzený počet lodí, obmedzený počet ľudí na hraniciach. Turci môžu zastaviť utečencov na ceste do Európy, no tí to o týždeň môžu skúsiť znova. Je to ako Sizyfos, ktorý vytlačil kameň na vrchol a ten sa mu potom skotúľal. Grécko a Turecko musia zaviesť vzájomnú dohodu, podľa ktorej by Grécko vracalo ľudí, ktorí sa dostanú na jeho ostrovy a Turecko ich prijme. Je dobré, že prvýkrát po mesiacoch sa o tomto hovorí.“

 

Čo by sa potom stalo s ľuďmi, ktorých vrátia do Turecka?

„Povedzme, že Sýrčanov začnú od 15. marca presúvať priamo z Turecka lietadlami do Nemecka, Švédska alebo Holandska. Od toho istého dňa sa Turci zaviažu, že zoberú späť ľudí, ktorí po tomto termíne prídu na grécke ostrovy. Sýrčania tým dostanú odkaz, aby neriskovali životy v rukách prevádzačov, lebo sa do Európy vedia dostať bezpečne a legálne. Pre "nesýrčanov" zas bude jasné, že ani oni nemajú platiť prevádzačom, aj tak ich z Európy vrátia. Cieľom je, aby Turecko nebolo tranzitnou krajinou pre ľudí, ktorí v skutočnosti neutekajú pred vojnou. Ľudia z Pakistanu alebo zo subsaharskej Afriky, ktorí ho využívajú na cestu do Európy.“

Prečo sa to nedeje už teraz?

„Turecko začne prijímať späť tisíce ľudí až vtedy, keď uvidí, že si ich berú európske krajiny. Toto je témou rozhovorov, ktoré teraz vedie Nemecko. V posledných dvoch týždňoch sa o tom hovorilo v Berlíne, v Ankare aj v Bruseli.“

Mnoho ľudí sa obáva, že Turecko využije sľúbené tri miliardy eur od Európskej únie na vlastné záujmy, napríklad na armádu a na boj proti Kurdom. Nehrozí to?

„Nie. Peniaze nepôjdu do tureckého rozpočtu, budú smerovať na projekty pre utečencov a skutočnou výzvou bude, ako ich minúť čím skôr a čím efektívnejšie, v tomto majú často Turecko aj Únia problém. Pre Turecko ide skôr o symbol, že sa na neho nezabúda. Aj Turci hovoria, že peniaze nie sú pre nich, ale pre utečencov. Vláda na týchto opatreniach nezíska väčšiu popularitu. Turecko navyše očakáva, že ak bude pokračovať súčasný ruský postup v Sýrii, kde bombarduje obývané oblasti okolo Aleppa, príde na jeho územie čoraz viac utečencov, ďalšie prostriedky preto bude potrebovať.“

Aké projekty by utečencom pomohli najviac?

„Počet utečencov je obrovský a polovica z nich má menej ako osemnásť rokov. Kľúčové teda budú vzdelávacie projekty, státisíce detí, ktoré hovoria len po arabsky, sa budú musieť naučiť po turecky, aby sa vedeli začleniť do spoločnosti. Podobne, ako sa to deje v Nemecku či vo Švédsku. Dôležité je tiež zdravotníctvo a pracovné príležitosti. Turecká ekonomika síce rastie, no nie tak rýchlo, ako v predošlých rokoch."

Nie je cieľom, aby sa Sýrčania po vojne vrátili domov?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Migračná kríza v Európe


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová používa jednostranné stanoviská, súdy ju rešpektujú

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Veď sú to iba deti

Zdá sa, akoby Tomanová nastúpila v čase, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo významné urobiť.

SVET

OSN zverejnila plán na zníženie počtu ľudí, je to hoax

Sedemnásť rokov stará správa a množstvo nepodložených komentárov zaujali aj stranu Borisa Kollára.

KOMENTÁRE

Dúfajme, že Duda to pochopil. Nie sú dve Poľská, iba jedno

Predkladané zákony berú Poľsko všetkým Poliakom.