VARŠAVA. Bývalý vodca protikomunistického hnutia v Poľsku a exprezident Lech Walesa v pondelok vyhlásil, že podpisy na dokumentoch údajne dokazujúcich, že bol za éry totality informátorom tajných služieb, nie sú jeho.
Walesa (72) sa vyjadril v televízii TVN24 v prvom verejnom vystúpení v Poľsku, odkedy tamojší Ústav pamäti národa (IPN) minulý týždeň zverejnil fotokópie dokumentov, informovala agentúra AP.
"Nikdy som nikoho nezradil. Nikdy som nebol agentom. Nikdy som nezval nijaké peniaze. Nikdy," povedal Walesa.
Agent Bolek šokuje Poľsko, antikomunista Walesa mal donášať Štátnej bezpečnosti Čítajte Odmietol výzvy na priznanie
Keď mu novinár, ktorý s ním robil rozhovor, ukázal zábery uvedených fotokópií, Walesa reagoval: "Nič som nepodpísal. To nie sú moje podpisy. To je veľmi pekný rukopis. Môj rukopis je hrozný," citovala ho AP.
Odmietol súčasne výzvy kritikov na priznanie a trvá na tom, že dokumenty sú falošné. "Môžete Walesu zabiť, ale nie ho poraziť," vyhlásil s tým, že sa nemôže priznať k nepravde.
Skôr v priebehu pondelka Walesa povedal, že by mohol zažalovať IPN. Podľa vlastných slov chce vidieť spisy v ústave a domnieva sa, že záležitosť "pravdepodobne" skončí na súde. Dokumenty nedávno zadržali v dome posledného ministra vnútra z éry komunistického Poľska Czeslawa Kiszczaka, ktorý zomrel vlani v novembri, a IPN ich rýchlo zverejnil bez hlbšieho preskúmania expertmi, uviedla AP.
Tisíce Poliakov podporilo v Gdansku Lecha Walesu Čítajte Bránili mu v nobelovke
Walesa roky bojoval proti obvineniam, že bol v 70. rokoch informátorom komunistickej tajnej polície. V minulosti sa tiež priznal, že pre ňu podpísal určité dokumenty, čo označil za "chybu", ktorej konkrétnejší charakter však nespresnil. V roku 2000 ho osobitný súd očistil od obvinení z kolaborácie s tým, že neboli nájdené žiadne dôkazy.
V roku 2011 IPN uviedol, že komunistické vedenie krajiny sa začiatkom 80. rokov snažilo zabrániť tomu, aby Walesa získal Nobelovu cenu mieru, vyrobením falošných dokumentov o jeho spolupráci s režimom. Napriek tomu Walesa cenu dostal v roku 1983 za založenie a vedenie hnutia Solidarita.
