AMSTERDAM. Holandské úrady odhalili medzi 59-tisíc vlaňajšími žiadateľmi o azyl aj 30 osôb podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, z ktorých až tretinu tvoria Sýrčania.
Informoval o tom minister pre migráciu Klaas Dijkhoff, ktorého citovala agentúra Reuters.
Zmienené údaje Dijkhoff zverejnil v liste adresovanom holandskému parlamentu v čase búrlivej debaty o imigrácii, ako aj čoraz vyššieho počtu azylantov prichádzajúcich do krajiny z vojnových oblastí na Blízkom východe.
Mnohí holandskí poslanci totiž žiadajú, aby vláda začala vracať takých migrantov, ktorí sú podozriví zo spáchania brutálnych činov alebo z porušovania holandských zákonov.
Dijkhoff povedal, že zvyšok podozrivých osôb tvorili Eritrejčania, Sudánci, Nigérijčania, Gruzínci a občania ďalších krajín. Ďalšie detaily neuviedol. Dodal však, že spomínaní Sýrčania nemôžu byť vrátení do vlasti, keďže medzinárodné zmluvy zakazujú repatriáciu do krajiny, v ktorej prebieha vojnový konflikt.
Silný odpor voči migrantom v Holandsku dopomohol k vzostupu krajne pravicovej euroskeptickej a protiimigračnej Strany slobody, ktorej líder Geert Wilders sa v minulom roku stal už po tretíkrát najpopulárnejším politikom krajiny.
Dohoda Nemecka s Marokom
Nemecko sa s Marokom dohodlo na rýchlejšom odsune odmietnutých žiadateľov o azyl. Táto severoafrická krajina je pripravená opätovne prijať svojich občanov, ktorí neuspeli so žiadosťou o azyl a musia opustiť Nemecko, oznámil marocký minister vnútra Muhammad Hassád po stretnutí so svojím nemeckým náprotivkom Thomasom de Maizierom v Rabate.
Dohoda je v prvom rade zameraná na tých Maročanov, ktorí prišli vlani s utečeneckou vlnou do Nemecka a vydávali sa za občanov Sýrie, povedal Hassád.
Podľa de Maiziera sa bude identifikácia uskutočňovať na základe odtlačkov prstov. Marocká strana prisľúbila, že príslušné žiadosti spracuje do 45 dní.
