Vaduz 13. apríla (TASR) - Lichtenštajnsko neslúžilo ako úkryt pre nacistické zlato alebo ulúpené peniaze, uvádza sa v štúdii nezávislej komisie historikov, ktorej závery zverejnili dnes v hlavnom meste malého kniežactva, vo Vaduze.
Komisia, ktorej úlohou bolo prešetriť isté historické nezrovnalosti, vznikla na základe požiadavky kniežacej rodiny. Lichtenštajnsko sa tak rozhodlo odpovedať na obvinenia Svetového židovského kongresu, ktorého predstavitelia prišli už dávnejšie s tvrdením, že malý štátik pomáhal nacistickému režimu a manipuloval s nacistickým majetkom.
Kvôli podobným obvineniam skúmali historici aj úlohu Švajčiarska v 2. svetovej vojne.
Vláda vo Vaduze vyjadrila s výsledkami práce komisie spokojnosť. Lichtenštajnský premiér Otmar Hasler súčasne vyhlásil, že Lichtenštajnsko si je vedomé svojej zodpovednosti za túto kapitolu dejín.
V dobe nacizmu pôsobila na území kniežactva Lichtenštajnská zemská banka (LLB) a Banka v Lichtenštajnsku (BIL), ktorá sa neskôr pretransformovala na banku LGT. LGT patrí kniežacej rodine. Ani jedna z týchto finančných inštitúcií neslúžila nacistickej tretej ríši na uskladnenie kapitálu alebo na prepieranie devíz, tvrdia autori obsiahlej štúdie.
Komisia vedená švajčiarskym historikom Petrom Geigerom skúmala dejiny Lichtenštajnska v 2. svetovej vojne veľmi podrobne skoro štyri roky a objavila len jediné spiace konto patriace obeti nacistického prenasledovania.
Oprávnenú dedičku odškodnilo Lichtenštajnsko z pohľadu súčasnosti vysokou sumou. V prípade ďalších šiestich spiacich kont nenašla komisia nijaké dôkazy, že by išlo o peniaze osôb prenasledovaných nacistami.
V rokoch 1933-45 prijalo Lichtenštajnsko približne 400 utečencov, spomedzi ktorých väčšina boli židia. Imigračnú politiku kniežactva určovalo v tom čase Švajčiarsko. Pravdou je, že v rokoch 1938 a 1939 odmietli švajčiarski úradníci povoliť vstup na územie kniežactva približne 2300 utečencom.
3 jč pel
