TEHERÁN. Prvé neoficiálne výsledky piatkových parlamentných volieb v Iráne naznačujú úspech reformistov a stúpencov umierneného prezidenta Hasana Rúháního.
Voľby by naopak mali oslabiť pozície konzervatívcov, oznámila dnes agentúra AP s odvolaním sa na iránske médiá.
Bez väčšiny
Výsledky tiež naznačujú, že žiaden z trojice uvedených politických táborov nezíska v novom parlamente väčšinu. Reformisti by však mali v iránskom zákonodarnom zbore získať najviac kresiel od roku 2004, a to práve na úkor konzervatívcov.
Nový parlament, ktorý vzíde z volieb bude preto zrejme ústretovejšie naladený voči umiernenému prezidentovi Rúhánímu, píše agentúra AP.

Neoficiálne výsledky
Iránske úrady zatiaľ žiadne volebné výsledky nezverejnili, prvé čiastkové údaje však priniesli polooficiálne tlačové agentúry Fars a Mehr. Úspech proreformných a umiernených síl potvrdilo aj vlastné sčítanie agentúry AP.
Takmer 55 miliónov oprávnených iránskych voličov rozhodovalo v piatok o zložení 290-členného parlamentu a tiež 88-člennej Rady expertov. Išlo o prvé voľby od dosiahnutia vlaňajšej prelomovej jadrovej dohody so svetovými mocnosťami.
Prezident pochválil účasť
Iránsky prezident Hasan Rúhání vyjadril potešenie nad vysokou účasťou na piatkových parlamentných voľbách, v ktorých podľa údajov ministerstva vnútra odovzdalo hlas 60 percent z 55 miliónov oprávnených voličov.
Podľa vyhlásenia Rúháního, ktoré cituje agentúra DPA, bol záujem o hlasovanie "taký veľký, že ho museli predĺžiť až do polnoci". Volebné miestnosti mali byť pôvodne otvorené od 08.00 h do 18.00 h miestneho času (05.30 - 15.30 h SEČ).
Rúhání v tejto súvislosti doplnil, že voľby sú základom demokracie, ktorú Irán potrebuje na to, aby sa priblížil vonkajšiemu svetu.
Prezident vyjadril s volebnou účasťou spokojnosť i napriek tomu, že podľa očakávania iránskej vlády malo prísť k urnám najmenej 70 percent oprávnených voličov. DPA pripomína, že na piatkových parlamentných voľbách sa mohli prvýkrát zúčastniť aj politickí väzni a predstavitelia opozície v domácom väzení.
Piatkové voľby v Iráne boli pritom vnímané ako referendum o politike prezidenta Rúháního, ktorého popularitu posilnila práve jadrová dohoda. Proreformní a umiernení kandidáti vytvorili koalíciu, aby účinnejšie konkurovali konzervatívcom a stúpencom tvrdej línie, ktorí majú v súčasnosti parlamentnú väčšinu.