Izmir je vlastne príjemné miesto na život. Štvormiliónovú metropolu egejskej časti Turecka obkolesuje dlhý záliv, ktorým sa tu more zarezáva do pevniny a robí z Izmiru jeden z najväčších prístavov dnes už takmer osemdesiatmiliónového Turecka. Izmir sa ešte pred sto rokmi volal Smyrna a bol centrom gréckej populácie Malej Ázie.
Po prehratej vojne Grécka proti Turecku, ktorá sa skončila dobytím Smyrny Turkami, Gréci z mesta utiekli a zo Smyrny sa stal Izmir. Časť mesta ľahla popolom a ďalšia podľahla mohutnej vlne modernizácie, ktorá prišla s tureckým ekonomickým zázrakom posledných dvadsiatich rokov. Centrum Izmiru, to sú dnes mrakodrapy, moderné budovy zo skla a betónu, široké bulváre plné áut, ktoré vyvažuje zelená a pokojná oáza na nábreží.
Nízke nájmy
Štvrte, ktoré zostali z čias, keď sa v uliciach Izmiru ešte hovorilo prevažne po grécky, miznú aj preto, že Turci, keď môžu, tak sa z chátrajúcich domov sťahujú do nových moderných štvrtí na predmestí. Tak sa stalo, že sa z izmirskej časti Basmane, ktorá leží blízko luxusného centra, stala v minulých rokoch sýrska štvrť.
„Sú tam naozaj nízke nájmy. Preto tam býva väčšina z takmer stotisíc našich sýrskych hostí, ktorí dnes v Izmire žijú,“ hovorí vo svojej pracovni s výhľadom na more izmirský starosta Aziz Kocaoglu.
V Turecku sa zásadne nepoužíva slovo imigranti, prisťahovalci, azylanti alebo utečenci – proste „sýrski hostia“. Stotisíc Sýrčanov je aj pre také veľké a bohaté mesto ako Izmir, samozrejme, veľkou záťažou.
“Žiadna mafia tu nikdy nebola a nie je. Nie sme mestom zločinu
„
„Poskytujeme im potravinovú pomoc, zdravotnú starostlivosť, deti môžu chodiť do škôl, študenti študovať, teraz najnovšie získali aj povolenie pracovať,“ vysvetľuje starosta.
