PEKING, BRATISLAVA. Americký New York zostáva stále hlavným finančným centrom planéty, v počte miliardárov to však už neplatí. Vlani ho predbehol čínsky Peking. Dnes tam žije sto ľudí s majetkom presahujúcim miliardu dolárov, zatiaľ čo v New Yorku je to "len" 95.
Trojicu uzatvára Moskva so 66 miliardármi. Za posledný rok Peking vo svojich miliardárskych kruhoch privítal 35 nováčikov, kým New York iba štyroch.
Kriminálna minulosť
Pre väčšinu multimilionárov v Číne je spoločný ich pôvod. Ich rodičia alebo starí rodičia majú často kriminálnu minulosť. Na to, aby sa niekto zaradil do tejto kategórie v socialistickej Číne stačilo byť obchodníkom alebo majiteľom panelákového domu. To isté platí aj pre ich kariéru už v socialistickej Číne. Nikto z milionárov nepochádza z úplne bezútešných podmienok.
Napríklad otec dnešného multimilionára Čou Čchenťien, zakladateľa odevného gigantu Metersbonwe Group, pracoval ako manažér štátnej fabriky v dedine. Zvyšok rodiny sa živil farmárčením, ale Čou sa označil za “lenivého”, pretože na poli nepracoval, ale predával nedostatkový tovar z mesta v dedine.
“Keď som mal osem rokov, hodinu som kráčal do ďalšej dediny a odtiaľ do mesta. Nakúpil som tovar a potom ho predal u nás v dedine. Zarábal som na cenovom rozdiele.” V rodnej dedine Shikengling v horách napokon viedol vlastný malý obchod.

Odvážny a vynaliezavý
V dvanástich rokoch odišiel zo školy a v 14 rokoch sa mu podarilo nahonobiť značné bohatstvo až 62-tisíc dolárov obchodovaním s antickými striebornými mincami. Obchod bol však nelegálny, peniaze mu zobrali úrady a pre jeho nízky vek išiel jeho otec na rok do väzenia namiesto neho.
Čou sa ocitol na nule, no čoskoro najal 100 šičiek, aby dodržal kontrakt na stotisíc dolárov. Peniaze však nedostal, a klient odmietol vrátiť aj odevy. Čou sa rozhodol držať čínskeho príslovia, ktoré vraví ”ignoranti sa ničoho neboja” a tak sa nestaral. “
“V čase zvrátenia dovtedy silne plánovanej päťročnice bol dopyt po produktoch a každý aspoň trochu odvážny a vynaliezavý človek sa mohol stať úspešným. V dnešnom svete by mi to nestačilo,” priznáva Čou.
Čou je majiteľom odevného gigantu a vlastní štyritisíc obchodov po celej Číne a jeho bohatstvo sa odhaduje na 2,8 miliardy dolárov.
Prvotní multimilionári
Príbehov ako ten Čouov je v Číne veľa. Dnešný spôsob zbohatnutia sa však líši od toho spred 40 rokov. “Rast počtu bohatých sa udial aj napriek ekonomickému spomaleniu a nestabilnej burze. Môže to byť vďaka reguláciám čínskeho trhu,” cituje BBC prezidenta spoločnosti Ruperta Hoogewerfa.
Hurun publikoval svoj každoročný Globálny zoznam bohatých. Pri jeho zostavení využíva inú metodológiu ako Forbes či Bloomberg, preto sa aj ich výsledky líšia. Pracuje s verejne prístupnými dátami firiem a následnými rozhovormi na objasnenie nepresností. Bohatstvo meria v amerických dolároch.
Kalkulácie brali do úvahy ceny akcií z 15. januára.
Čína ma však v porovnaní s USA väčšie množstvo prvej generácie miliárdárov, ktorí sa k bohatstvu dopracovali sami.
“Ukázali sme, že dnes Čína vedie v produkovaní superbohatých. Ľudia sa budú na Čínu pozerať podobne ako Stanford či Silicon Valley v 90-tych rokoch,” uviedol Hoogewerf pre AP.