ATÉNY, BRATISLAVA. Tisíce ľudí, ktorí uviazli a nemajú kam ísť. Na sever nemôžu, preto okolité štáty uzavreli hranice. Späť na more tiež nie, ohrozili by tým svoje životy a ani krajiny na opačnom pobreží ich späť nechcú. Z Grécka sa stáva jeden veľký utečenecký tábor, európsky Libanon.
Pred takouto budúcnosťou Grécka varoval pred stretnutím ministrov vnútra Európskej únie grécky premiér Alexis Tsipras. „Odmietame prijať zmenu našej krajiny na trvalý sklad duší a v rovnakom čase sa na európskych summitoch tváriť, že sa nič nedeje,“ vyhlásil Tsipras.
Pomáha utečencom v Slovinsku: Vozia ich už oveľa menej Čítajte Nepriateľské Rakúsko
Vyhráža sa, že ak sa bude takto pokračovať, Grécko nepodporí žiadnu európsku dohodu. Jeho vláda už nahlas hovorí, že konanie niektorých krajín Únie je voči Grécku nepriateľské.
Konkrétne spomína Rakúsko, ktoré si určilo limit žiadateľov o azyl, ktorých prijme (80) a ktorých pustí ďalej (3200).
Zároveň v stredu rokovalo s balkánskymi krajinami, ktorým prechádza utečenecká vlna, o spevnení hraníc. Opomenulo pritom Nemecko a nepozvalo ani Grécko, kde sa cesta Európou začína. Výsledkom by teda bolo, že utečenci skončia v Grécku.
To reagovalo vyhlásením, že podobné jednostranné riešenia majú „svoje základy v 19. storočí“. „Jednostranné kroky a porušovanie medzinárodného práva zo strany členských štátov môže ohroziť základy procesu zjednocovania Európy,“ napísalo vo vyhlásení grécke ministerstvo zahraničných vecí.
Nemci dali ostatným ultimátum: Buď sa spojíme, alebo zavrieme hranice Čítajte Na diplomaciu silné gesto
Grécko vo štvrtok stiahlo svojho veľvyslanca z Rakúska, čo je v diplomatickej reči jasným prejavom nespokojnosti, až nedôvery voči partnerovi. Do Atén ho vraj povolali na „konzultácie, aby zaručili priateľské vzťahy medzi štátmi a ľudom Grécka a Rakúska“, napísala v oficiálnom vyhlásení grécka diplomacia.
Grécky minister pre migráciu Jannis Mouzalas podľa Guardianu odmietol úvahu, že by sa Grécko stalo „Libanonom Európy“.
V tejto blízkovýchodnej krajine so 4,5 miliónmi obyvateľov sa nachádza asi poldruha milióna sýrskych utečencov. Libanon nemal na výber, keďže sa nachádza priamo na hraniciach so Sýriou a v podobnej situácii sa ocitli aj Jordánsko a Turecko.
Grécko však pre seba takýto osud odmieta. Ponechať státisíce utečencov na svojom územie nechce ani v prípade, že by náklady pokrýval Brusel.
Do Grécka už tento rok prišlo asi 102-tisíc utečencov, tvrdí Medzinárodná organizácia pre migráciu. V celej Európe to je 110-tisíc ľudí.
Do Nemecka môže podľa prognózy prísť až 3,6 milióna utečencov Čítajte Na mimoriadnom summite s Tureckom
Atény dúfajú, že systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl sa sfunkční a celá váha problému tak neostane len na ňom. To však v najbližších týždňoch nevyzerá reálne, keďže kvóty odmieta čoraz viac krajín, vrcholom bolo stredajšieho rozhodnutie maďarskej vlády, ktorá chce o tejto otázke zorganizovať referendu.
O tejto otázke, rovnako ako o spolupráci pri zastavení utečeneckej vlny s Tureckom sa bude hovoriť na mimoriadnom summite Európskej rady 7. marca.
Dohoda medzi Rakúskom a balkánskymi krajinami hovorí aj o tom, že všetci prichádzajúci utečenci musia mať platné doklady, inak ich neprijmú, rovnako dopadnú aj ľudia s falošnými dokladmi.
Prijímať tiež budú len ľudí prichádzajúcich z krajín, kde im hrozí akútne nebezpečenstvo, podľa BBC sa tým myslí konkrétne len Sýria a Irak.
Balkánska utečenecká cesta. Zastaví sa už v Macedónsku? (zdroj: TASR/AP)Vstup Afgancom zakázaný
Cez víkend napríklad Macedónsko odmietlo vpustiť na svoje územie Afgancov, ktorí prichádzali z Grécka. Výsledkom je, že na gréckej strane hranice uviazli tisíce ľudí.
V krajine je podľa vlády asi dvanásťtisíc uviaznutých utečencov, ktorí nemajú kam ísť, a ďalšie stovky prichádzajú denne.
Aj Nemecko už osobitným lietadlom poslalo domov 125 Afgancov, ktorí si návrat domov vybrali dobrovoľne.
„Po náročnej ceste do Nemecka, pri ktorej sa ocitli v rukách pašerákov ľudí, si uvedomili, že ich budúcnosť je v Afganistane a že vlasť ich potrebuje,“ uvádza nemecké ministerstvo zahraničných vecí.
Ide o budúcnosť Únie
Rakúsko si napriek kritike z Grécka za opatreniami stojí a obhajuje ich aj pred ministrami v Bruseli. „Musíme znížiť prílev utečencov, je to otázka prežitia Európskej únie,“ cituje portál TheLocal.at ministerku vnútra Johannu Mikl-Leitnerovú.
O ochrane hraníc balkánskych krajín, namiesto nemeckého riešenia, ktoré sa skladá najmä z opatrení v Turecku a z hotspotov v Grécku a v Taliansku, hovoria aj stredoeurópske štáty združené vo V4. Viedeň v podobnom duchu tvrdí, že musí pritlačiť na Úniu, lebo navrhované opatrenia sú neúčinné.
„Verím, že dosiahneme spoločnú odpoveď celej Európskej únie, otázkou je len kedy,“ vyhlásila rakúska ministerka vnútra.
Turecko verzus Grécko
Súčasťou „bruselského“ riešenia je aj nasadenie lodí NATO, ktoré budú strážiť pobrežie Grécka. Ich cieľom bude najmä rozložiť skupiny pašerákov s ľuďmi.
Budú aj pomáhať lodiam, ktoré sa dostanú do problémov, no na rozdiel od európskych hliadok pri pobreží Talianska, nebudú týchto utečencov prevážať na pobrežie členského štátu Schengenu. Vracať ich budú do Turecka.
Operácia je citlivá aj v tom, že Grécko a Turecko sú síce členmi aliancie, no zároveň je medzi nimi dlhodobo napätie, ktoré obe krajiny motivuje k neustálemu vyzbrojovaniu.
Grécky minister obrany Panos Kammenos v utorok obvinil Turecko, že podkopáva snahu NATO zastaviť pašerákov.
Na rokovaní zástupcov štátov NATO v Bruseli sa dohodlo, že turecké lode nebudú operovať v gréckych územných vodách a naopak.
