BUDAPEŠŤ. Maďarská vláda sa rozhodla proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov vypísať ľudové hlasovanie. Podľa premiéra Viktora Orbána nemá Brusel právo "prekresliť európsku kultúrnu a náboženskú identitu". Orbán to oznámil v Budapešti na mimoriadnej tlačovej konferencii.
"Rozhodnutie o kvótach nemožno odobrať maďarskému parlamentu. O tejto téme nie je možné rozhodovať ponad hlavy občanov a proti ich vôli," zdôraznil Orbán, podľa ktorého ten, kto v plebiscite povie "nie", bude súčasne podporovať nezávislosť Maďarska a odmietne aj povinné kvóty.
Rozdelenie 160-tisíc utečencov medzi členské štáty v septembri schválila väčšina krajín EÚ. Systém mal pomôcť krajinám ako Grécko či Taliansko zvládať rekordné počty prichádzajúcich utečencov. To, či vôbec Maďarsko môže takéto referendum vyhlásiť, je však otázne.
Dopad aj na iné krajiny
Znenie otázky v referende by malo byť: "Chcete, aby Európska únia nariadila povinné premiestnenie nemaďarských občanov do Maďarska bez súhlasu maďarského parlamentu?"
Maďarská vláda má právo vyhlásiť referendum bez dopytu od občanov. Podľa serveru index.hu ho však môžu vyhlásiť najskôr na jeseň, Orbán termín nespresnil.
Je otázne, aký dopad na európsku politiku by odmietnutie kvót malo. Orbán povedal, že si je vedomý širších dôsledkov, je to však podľa neho až sekundárna úvaha, informuje agentúra Reuters.
Myšlienku referenda pritom v júni prezentoval aj slovenský premiér Robert Fico. Vyhlásenie referenda o kvótach označil za jednu z možností, ako sa "vyhnúť dôsledkom rozhodnutia Európskej komisie, s ktorým slovenská vláda jednoducho súhlasiť nemôže".
Podľa Dariusza Kalana z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy nie je vylúčené, že podobné referendá by sa mohli uskutočniť aj v iných európskych krajinách. Dôvodom má byť aj očakávaná nová vlna utečencov a tým pádom aj tlak Bruselu na povinné kvóty. "Posledné mesiace dokazujú, že krajiny V4 ochotne prevzali Orbánovú rétoriku a myšlienky, ako čeliť kríze," hovorí.
Na Slovensku či v Poľsku však podľa neho môže byť problémom najmä nízka volebná účasť. Referendum by tak napriek emotívnej utečeneckej téme nemuselo byť platné.
Podobne ako Slovensko, aj Maďarsko sa pridalo k žalobe proti povinnému prerozdeľovaciemu mechanizmu na Európsky súd. V septembri proti kvótam hlasovalo len Slovensko, Česko, Rumunsko a Maďarsko. Podľa rozhodnutia Európskej komisie by malo Maďarsko prijať asi 2300 utečencov.
Tlak z Bruselu
Premiér Orbán v utorok kroky proti povinným kvótam v parlamente označil za najväčšiu prioritu pre nadchádzajúce obdobie. Podľa Orbána je otázkou, či sa Brusel pokúsi systém "pretlačiť krkom stredoeurópskych krajín". Na otázku novinárov, či jeho vláda rezignuje, ak občania kvóty podporia, sa Orbán len pousmial a odvetil: "Nediskutovali sme o tom".
Podľa serveru index.hu však musí samotnú otázku referenda schváli ešte súd. Otázka totiž nielen že nemusí byť správne položená, ale je možné, že o nej Maďari vôbec nemôžu hlasovať. Ide totiž o otázku na základe medzinárodných dohôd, ktoré majú prevahu pred zákonmi.
Podľa Milana Niča, riaditeľa Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI), ide v tomto prípade Orbánovi len o domácu politiku. „Je to kalkulovanie s kampaňou v domácej politike, Orbán ide v línii s bilbordmi proti utečencom,“ hovorí. Samotný systém je podľa neho aj tak zatiaľ zablokovaný.
Aj Kalan tvrdí, že Orbán si referendom získava priaznivcov. „Vie, že ak referendum dopadne dobre , vzbudí emócie a priláka veľké množstvo voličov, môže to byť nástroj ako si v krajine vybudovať politickú pozíciu,“ hovorí analytik.
Len počas minulého roka cez Maďarsko prešlo asi 300-tisíc utečencov. V dôsledku toho sa Maďarsko rozhodlo na južnej hranici postaviť ostnatý plot, ktorý prílev utečencov spomalil.
