WASHNGTON, BRATISLAVA. Američania zatvoria väznicu pre teroristov na vojenskej základni v Guantáname a tým uzavrú aj jednu historickú kapitulu. S takýmto odkazom sa v utorok postavil pred Kongres americký prezident Barack Obama.
Ten musí jeho plán odobriť, no očakáva sa, že sa tak nestane. Prevahu v Kongrese majú totiž republikáni a tí sú dlhodobo proti uzavretiu Guantánama, odmietajú, aby potenciálne nebezpečných väzňov vláda previezla na americké územie, píše BBC.
Svoj postoj zrejme počas prebiehajúcej prezidentskej kampane, po ktorej sa chcú republikáni vrátiť do Bieleho domu, meniť nebudú.

Zo stoviek desiatky
Guantánamo otvorili krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, keď sa začínala operácia proti al-Káide. Prevážali do neho údajných teroristov najmä z Afganistanu.
V niektorých momentoch boli naraz vo väznici aj stovky väzňov, teraz ich je 91.
"Budeme pokračovať v procese prevozu 35 väzňov do iných krajín, ktorý sa už začal," vyhlásil Obama na tlačovej konferencii. Títo ľudia by mali vojenskú základňu opustiť do leta.
Zároveň chce podobné procesy čím skôr začať aj pri zvyšných väzňov, aby sa väznica vyprázdňovala.
Do iných krajín však prevezú len tých, ktorí nepredstavujú vážne riziko. Ostatných prevezú na utajené miesta v Spojených štátoch, rozbehnuté procesy s nimi budú pokračovať. Na konkrétnych lokalitách sa chce dohodnúť s Kongresom.
Tento krok, o ktorom sa hovorí od roku 2009, však kritizujú ľudskoprávne organizácie. Obávajú sa, že nebude viesť k ukončeniu neprimeraných praktík v Guantáname, problém sa len presunie z Kuby na americké územie.
Len zadržaní v boji
Podľa Obamu je kľúčové to, že Spojené štáty uzatvárajú kapitolu svojej histórie, keď teroristov súdili vojenské súdy. Prebiehajú procesy sa dokončia, no nové sa už začínať nebudú.
"Toto rozhodnutie zohľadňuje lekciu, ktorú sme sa naučili po útokoch z 11. septembra," vyhlásil Obama. Pred vojenský súd sa už dostanú len ľudia, ktorých Američania zadržia priamo v boji.

Existencia Guantánama je podľa Obamu v rozpore s americkými hodnotami a poškodzuje postavenie krajiny vo svete. Väznica teda nezlepšovala bezpečnostnú situáciu Spojených štátov, ale jej škodila, lebo pomáhala pri radikalizácii ďalších teroristov.
"Pätnásť rokov po útokoch z 11. septembra stále musíme ochraňovať zariadenie, kde nepadol jediný verdikt súvisiaci s týmito útokmi. Keď som kandidoval prvýkrát za prezidenta, medzi stranami bola zhoda v tom, že toto zariadenie treba zatvoriť," poznamenal Obama.
Rozhodnutie o zatvorení väzenia prezident podpísal už v roku 2009, až teraz, keď mu do konca jeho prezidentského obdobia ostáva menej ako rok, však predstavil plán, ako tak urobí.
Plán podľa neho nielen že zlepší bezpečnostnú situáciu Spojených štátov, ale sľubuje si od neho aj úspory.
Prevádzka väznice stojí amerických daňových poplatníkov 445 miliónov dolárov ročne, nové zariadenia by malo podľa Obamu ročne ušetriť Konkrétne 85 miliónov dolárov.
Kritika od McCaina
Obama zmeškal svoju šancu, okomentoval prejav John McCain, vplyvný republikán, šéf výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené zložky a Obamov protikandidát z roku 2008.
"Prezident predniesol nejasný súbor možností, nie dôveryhodný plán na zatvorenie Guantánama, nehovoriac už o jednoznačnej politike, ako riešiť problém so zajatými teroristami v budúcnosti," povedal podľa Guardianu.