CALAIS, BRATISLAVA. Žijú v stanoch či v narýchlo postavených chatrčiach. Každý deň dúfajú, že sa im to už konečne podarí. Na druhej strane Lamanšského prielivu majú rodiny, za ktorou sa chcú dostať.
No francúzska vláda má s utečencami, ktorí uviazli v Calais, iné plány. Oznámila, že do utorňajšieho večera majú opustiť južnú časť tábora prezývaného Džungľa. Ten tu vznikol v posledných rokoch a je niečo ako štátom v štáte.
Odtiaľto sa neodchádza
Platia tu vlastné pravidlá a jedno z nich hovorí, že odtiaľto sa neodchádza. Nádej v podobe pobrežia Veľkej Británie je veľmi blízko. Snažia sa dostať na nákladné autá, ktoré prechádzajú tunelom, alebo na trajekty. Pokusy o preplávanie sa končia tragicky.
Francúzska vláda tvrdí, že v Džungli žije asi tritisíc utečencov, pre ktorých pripravila neďaleko tábora kontajnery, prípadne sa môžu presunúť do iných utečeneckých centier vo Francúzsku. To utečenci nechcú, Británia by sa im vzdialila.
Utorňajšia výzva sa vraj týka asi tisícky ľudí, no podľa aktivistov ich je až tritisíc a medzi nimi aj tristo detí. Proti rozhodnutiu preto podali sťažnosť na súde v Lille a ten rozhodnutie posunul. V utorok by k nútenej evakuácii ľudí dôjsť nemalo, no to sa môže zmeniť už v najbližších dňoch.
Tábor na okraji Francúzska. (zdroj: TASR/AP)Nemajú kam ísť
Nemajú kam ísť, upozorňujú mimovládne organizácie. „Približne 500 až tisíc utečencov sa len tak vytratí,“ cituje portál TheLocal.fr Michela Janssensa z Lekárov bez hraníc.
„Nebojujeme za to, aby tu tento tábor ostal, ale aby jeho obyvatelia dostali primeranú a dôstojnú náhradu," hovorí.
Tvrdí aj to, že ľudia sa jednoducho rozpŕchnu do menších táborov, kde budú podmienky ešte horšie ako v Džungli.
Aj tam síce prežívajú v hrozných podmienkach, no je to lepšie ako inde. Na miestach, ktoré chce vláda zrovnať so zemou, napríklad aktivisti postavili sociálne centrum pre tínedžerov. Vyššia hustota utečencov tiež umožňuje mimovládnym organizáciám efektívnejšie pomáhať.
Ak ostanú opustení niekde na pobreží, o tieto "vymoženosti" prídu.
Deti s nádejou
V tábore pôsobia aj organizácie, ktoré utečencom pomáhajú dostať sa do Británie, napríklad skupina Refugees UK tvrdí, že tu objavila najmenej 50 prípadov, keď je v tábore opustené dieťa, ktoré má v Británii rodinu.
V minulom prípade štyroch Sýrčanov na britskom súde uspela a tí tak mohli požiadať o azyl v Británii. Podľa dublinských pravidiel o utečencoch síce musia požiadať o azyl v prvej krajine Európskej únie, do ktorej sa dostanú, no ich žiadosť môžu riešiť aj inde, najmä ak sú v hre rodinné väzby.
Obávajú sa, že hrozba vyhnania z tábora týchto ľudí prinúti k tomu, aby riskovali a vydali sa na cestu cez Lamanšský prieliv, aj keď budú riskovať životy.
„Viem, že takmer každý z týchto 50 prípadov bude dnes v noci chodiť okolo pobrežia v Calais a snažiť sa dostať do vlaku alebo do kamiónu, ktorý pôjde po prielivom, prípadne dá svoj osud do rúk prevádzačov,“ cituje Guardian Ionu Lawrenceovú z Refugees UK.
„Príkaz na vypratanie miesta len zvyšuje ich zúfalstvo, a to aj v prípade, ak majú šancu na legálny pobyt v Británii.“
