Britské ostrovy a sčasti aj celú Úniu čakajú štyri mesiace kampane, ktorá môže rozhodnúť o tesnom výsledku s obrovskými následkami. Čo teda môže rozhodnúť o tom, či Briti ostanú v Európskej únii?
Kampaň za odchod
Hlavné posolstvá prebiehajúcej kampane sa dajú odhadnúť už teraz, keďže kampaň v istej podobe už prebieha, aj keď je zatiaľ len neoficiálna.
Zástancovia odchodu z Únie budú argumentovať, že Únia ťahá Britániu ekonomicky nadol. Krajina totiž nemôže uzatvárať vlastné obchodné dohody s inými štátmi, musí sa riadiť európskymi reguláciami, namiesto britských súdov má v mnohých otázkach posledné slovo Európsky súd pre ľudské práva, nemôže sa sama rozhodovať, koho a za akých podmienok pustí na svoje územie.
Briti skrátka strácajú časť kontroly, a to je pre krajinu, ktorá bola ešte nie tak dávno celosvetovou ríšou, zároveň stratou časti národnej hrdosti.

Pre zástancov odchodu sú toto pomerne jednoduché posolstvá, na ktorých vedia postaviť kampaň. Nemusia zachádzať do podrobností dohody, ktorú vyrokoval v Bruseli David Cameron, o podrobnosti sa totiž bežní občania pri hlasovaní nezaujímajú.
Často sú dôležitejšie emócie a jednoduché odkazy, ten o strate kontroly nad vlastnou krajinou je pre mnohých veľmi silný.
„Je jasné, že to, čo Cameron v Bruseli dohodol, bude mať len veľmi malý, ak vôbec nejaký, vplyv na to, či Briti budú hlasovať za zotrvanie v Únii alebo nie,“ píše redaktor magazínu TIME Dan Stewart. „Pretože členstvo v Únii je v prvom rade emotívne a až potom racionálne rozhodovanie.“
Pripomína situáciu z Írska, kde občania v roku 2001 v referende odmietli Zmluvu z Nice, ktorá umožňovala rozširovanie Únie.