BRATISLAVA. Keď v roku 1991 zvolili za generálneho tajomníka Butrusa Butrusa-Gálího (14.11. 1922 – 16.2. 2016), mnohí verili, že práve on presadí zmeny v organizácii, ktorá mala vtedy podľa týždenníka až príliš veľký počet zamestnancov, málo peňazí a slabé vedenie.
Nastúpil do funkcie v čase, kedy celý svet dúfal, že OSN posilní medzinárodnú bezpečnosť. Jeho funkčné obdobie však sprevádzalo mnoho problémov a aj kritika nielen zo strany Spojených štátov amerických.
Zástupca tretieho sveta
Butrus Butrus-Gálí sa narodil v Káhire v aristokratickej rodine koptských kresťanov. V diplomatickom prostredí sa pohyboval odmala. Jeho starý otec Butrus Gálí bol v roku 1908 egyptským premiérom.
Butrus študoval medzinárodné právo, politické vedy aj ekonomiku doma, v Paríži aj v New Yorku. O medzinárodných vzťahoch prednášal na Káhirskej univerzite.
Neskôr z akademickej pôdy odišiel a zastával niekoľko dôležitých pozícií na ministerstve zahraničných vecí v Egypte. Nakrátko bol aj ministrom.
Tieto skúsenosti mu dali možnosť byť pri mnohých dôležitých chvíľach svojej vlasti. V roku 1978 viedol egyptskú delegáciu pri rokovaniach na summite v Camp David. Aj vďaka nemu sa vtedy podarilo nastoliť mier medzi Egyptom a Izraelom, ktorý trvá až dodnes.
V roku 1991 však nastala pre Butrusa-Gálího a celú Afriku a arabské štáty zlomová chvíľa. Stal sa prvým Afričanom a Arabom, ktorý zastával funkciu generálneho riaditeľa OSN.
„Vyhral ako zástupca Afriky, ale nie je černoch. Je Arab, ktorý je zároveň koptským kresťanom so židovskou manželkou. Zastupuje tretí svet s pečiatkou parížskej sofistikovanosti, je synom bohatého rodu, vnuk predsedu vlády,“ napísal krátko po jeho zvolení týždenník TIME.
Americká kritika
Úlohy, ktorým čelil, však boli skľučujúce.
