PRIŠTINA, BRATISLAVA. Búrlivé oslavy spojené s presvedčením, že krajina sa o zopár rokov pripojí aj k Európskej únii. Ambiciózne ekonomické plány, ktoré z Kosova mali spraviť „balkánskeho tigra“.
Väčšina z nádejí mnohých kosovských Albáncov z roku 2008 sa nenaplnila.
Presne osem rokov po vyhlásení kosovskej nezávislosti je politický, ekonomický aj spoločenský pokrok krajiny príliš pomalý. Podľa niektorých dokonca najmladší európsky štát vo viacerých ohľadoch kráča opačným smerom.
Kosovská analytička: Ak by ste nás uznali, mohli sme byť ďalej Čítajte Masový exodus
Zatiaľ čo v roku 2008 svetové agentúry zverejňovali fotografie usmievajúcich sa a búrlivo oslavujúcich Kosovčanov, dnes ponúkajú celkom iné zábery. Sú na nich mladí kosovskí Albánci, ktorí preliezajú macedónsku hranicu v snahe dostať sa ďalej na Západ. Ale najnovšie aj bijúci sa poslanci, ktorí po sebe priamo v parlamente hádžu dymovnice so slzotvorným plynom.
Kosovo je po ôsmich rokoch fakticky nezávislým štátom, podľa mnohých však zlyhávajúcim. Cítia to aj jeho obyvatelia. Vlani z krajiny ušli desiatky tisíc z nich. V rebríčkoch žiadateľov o azyl sa za rok 2015 v celej Únii dokonca zaradili na tretie miesto – hneď za Sýrčanov a Afgancov. Napriek tomu, že v Kosove dnes už na rozdiel od 90. rokov žiadna vojna neprebieha, zažíva dnes podobný exodus ako vtedy.
„Kosovo dnes nie je tým, o čom sme kedysi snívali,“ cituje AFP 32-ročného kosovského informatika Petrita Ramadaniho. Aj on rozmýšľa nad tým, že svoju vlasť opustí.
Dôvody sú najmä dva: korupcia a nezamestnanosť.
