Na prvý pohľad to vyzerá ako letný festival tesne pred začiatkom. Veľké stany, kovové zátarasy na usmernenie davu. Len namiesto súkromnej bezpečnostnej služby stráži vchody armáda s nabitými samopalmi a po celom areáli hliadkujú policajti. A bránami neprejdú hudobní nadšenci, ale utečenci na ceste do Európy.
Krátko popoludní ich v tábore v Dobovej nevidno. Už o pár hodín však miestnym koridorom prejde asi 900 utečencov. Slovinsko je pre nich len krátkou zastávkou, ktorej by sa najradšej vyhli. Schengenskú hranicu tu denne prekročí asi 2500 ľudí.
Okrem polície, armády, Červeného kríža, Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) a UNICEF-u tu pôsobí aj jediná zahraničná organizácia. Poľná nemocnica, ktorú prevádzkuje Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave.
Bez nároku na odmenu
„Na rozdiel od väčšiny iných našich projektov je tento humanitárny, nie rozvojový,“ hovorí na úvod novým dobrovoľníkom koordinátorka a spoluzakladateľka projektu Katarína Zollerová. „Je náročný zo psychickej, fyzickej aj emočnej stránky,“ upozorňuje.
Počúvajú ju dobrovoľníci, ktorí sa vydali do Slovinska prvýkrát, hoci mnohí už podobné skúsenosti majú. Prišli sem pomáhať utečencom, ktorí si často so sebou nesú aj zdravotné problémy. Od menej vážnych, ako chrípka či kašeľ, až po chronické choroby, či strelné rany.
Zobrali si v práci voľno, aby Slovensko vymenili za malý tábor obohnaný ostatným drôtom a slovenských pacientov za Sýrčanov, Iračanov či Afgancov. Väčšina z nich bez nároku na odmenu.
Tábor namiesto poľa
„Keď sme sem prišli so záchranármi prvýkrát v októbri, bolo to tu úplne iné ako teraz,“ spomína Zollerová. Ukazuje na stan, v ktorom Vysoká škola sv. Alžbety vybudovala nemocnicu, sklad, čakáreň, provizórnu lekáreň.
A potom aj na oveľa väčší stan, kde slovinské úrady už o pár hodín budú opäť registrovať utečencov, fotiť ich a postupne posielať ďalej do Rakúska. Nič z tohto tu ešte na jeseň nebolo. „Len štvorec so stranou asi 50 metrov, na každej dvadsať vojakov či policajtov,“ hovorí.
Do tohto priestoru nahnali ľudí, ktorým sa podarilo prebrodiť neďalekú rieku a tým prekročiť chorvátsko-slovinskú hranicu. Stovky utečencov tu trávili aj niekoľko dní, spali pod holým nebom (bolo sychravo a teploty sa v noci blížili k nule), na tomto malom priestore vykonávali aj životné potreby.
Keď to Zollerová videla, ponúkla slovinskému ministerstvu zdravotníctva, že tu Vysoká škola svätej Alžbety bude prevádzkovať nemocnicu. Tú tam dovtedy mali maďarskí lekári, ktorí však už boli na odchode. Od 1. decembra nahradili maďarských zdravotníkov definitívne slovenskí.
„Slovinské úrady sme presvedčili najmä tým, že sme mali sanitku a spolupracovali sme so slovenskými záchranármi. Odbremenili sme vďaka tomu miestnu nemocnicu a slovinských lekárov a záchranárov“ hovorí Zollerová.
Spoluzakladateľka projektu Katarína Zollerová so sýrskym lekárom Issom Zeidanom. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Dobrovoľníci číslo 114, 115, 116
Minulý týždeň vo štvrtok do Dobovej prišli dobrovoľníci číslo 114, 115 a 116. Toľko ľudí sa vystriedalo na projekte za niečo viac ako dva mesiace. Lekári, sestry a logisti, naraz dvanásť až trinásť ľudí. Šesť ľudí tu pracuje stabilne, zvyšok sú dobrovoľníci, ktorí prichádzajú na niekoľko dní.
