SARAJEVO. Úradujúci predseda kolektívneho prezidentského úradu Bosny a Hercegoviny Dragan Čovič predložil v pondelok formálnu žiadosť svojej krajiny o členstvo v Európskej únii.
Podľa Bruselu však Sarajevo musí vykonať ešte množstvo reforiem, aby EÚ podanú žiadosť aspoň zvážila.
Žiadala už viackrát
Sarajevo chcelo požiadať o členstvo v EÚ už viackrát, avšak európska dvadsaťosmička zakaždým vyhlásila, že Bosna musí zlepšiť svoje hospodárstvo, právny systém, rešpektovanie práva, verejnú správu a politické inštitúcie, aby sa krajina mohla stať kandidátom na vstup do tohto bloku, píše agentúra Reuters.
"Vidíme, že náš sused Chorvátsko je už takmer členským štátom, Čierna Hora sa nachádza v integračnom procese, rovnako ako Srbsko. Bosna a Hercegovina je takisto súčasťou toho svetadielu. Sme si vedomí toho, že je to naša úloha, že to musíme dokázať," uviedol Čovič pri predkladaní žiadosti.
Loading
...Začiatok dlhej cesty
Bosna žiada o členstvo v nádeji, že sa jej tak podarí dostihnúť svojich susedov v snahách o začlenenie sa do tohto bloku.
Krajina hodlá urýchliť požadované reformy v očakávaní, že jej EÚ v roku 2017 udelí štatút kandidáta. Bosna po prvý raz prejavila záujem o členstvo v EÚ v roku 2008, keď podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu.
"Je to začiatok dlhej cesty. Členstvo nie je možné v škále niekoľkých mesiacov alebo ani niekoľkých rokov," vyhlásil eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení únie Johannes Hahn.
Reformná agenda
Holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders, ktorý od Čoviča prijal žiadosť Bosny o členstvo v bloku, doložil, že žiadosť sa bude zvažovať iba vtedy, ak zo strany Sarajeva dôjde k "výraznému posunu v implementácii reformnej agendy", čo znamená, že krajina teraz nedostane štatút kandidáta.
K pondelkovému kroku Bosny došlo 20 rokov po ukončení občianskej vojny, ktorá zanechala túto balkánsku krajinu etnicky rozdelenú a vyžiadala si 100-tisíc mŕtvych.
Nevyriešené vojnové rozpory pribrzdili realizáciu reforiem a spôsobili, že krajina v integračnom procese zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi.
Bosniansku občiansku vojnu ukončila Daytonská mierová zmluva z roku 1995. Konflikt však rozdelil krajinu na prevažne bosniacky a chorvátsky región Federácie Bosny a Hercegoviny, a prevažne srbský región Republiky srbskej.
Zmluva nastolila národnú vládu, ktorej prezidentský úrad zdieľajú predstavitelia všetkých troch národností.
Slovensko je pripravené pomáhať
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák sa v pondelok dopoludnia v Bruseli stretol s predsedom kolektívneho prezidentského úradu Bosny a Hercegoviny Draganom Čovičom, ktorý do rúk holandského predsedníctva v EÚ podal oficiálnu žiadosť svojej krajiny o členstvo v Európskej únii.
"Blahoželám Bosne a Hercegovine k podaniu prihlášky do EÚ. Je to začiatok novej etapy, významný krok v integračnom procese krajiny a dôležitý záväzok robiť rozhodné reformy a zavádzať európske štandardy do politického, ekonomického a spoločenského života krajiny," uviedol Lajčák po rokovaní s Čovičom.
Dodal, že tento krok je povzbudením pre všetkých v Bosne a Hercegovine, ktorí veria v európsku perspektívu a európsku cestu. Slovensko je podľa neho pripravené pomáhať Sarajevu svojimi skúsenosťami.
"Ubezpečil som Čoviča o slovenskej podpore pre Bosnu a Hercegovinu a tiež o tom, že slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie bude venovať primeranú pozornosť tak európskej perspektíve Bosny a Hercegoviny ako aj rozširovaniu EÚ ako takému," uviedol Lajčák.
Bosna po prvý raz prejavila záujem o členstvo v tomto bloku v roku 2008, keď s EÚ podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu - 13 rokov po ukončení krvavej občianskej vojny, ktorá zanechala túto balkánsku krajinu etnicky rozdelenú.
"Mnohí pochybovali, že by sme boli v pozícii, požiadať o členstvo v EÚ kvôli zložitým vzťahom, ktoré máme v krajine," priznal Čovič pred novinármi v Bruseli. Čovič, ktorý je na čele trojstranného predsedníctva tejto krajiny zároveň pripomenul, že ide o "mimoriadny, priam historický deň" pre jeho krajinu a dodal, že je presvedčený, že Bosna a Hercegovina patrí do európskej rodiny národov.
Eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn však do Sarajeva odkázal, že to je len "začiatok dlhej cesty".
"Členstvo nie je možné v priebehu niekoľkých mesiacov alebo niekoľkých rokov. Gratulujeme, ale je to začiatok veľmi tvrdej práce," skonštatoval Hahn.
TASR
