BRATISLAVA. Nechali nás v tom samých, všetko riešia len od stola a skutočná ťarcha zostáva len na našich pleciach. Starostovia európskych miest sú často nahnevaní, že vrcholní politici na nich kašlú a utečeneckú krízu musia riešiť prakticky sami.
Viacerí však berú iniciatívu do vlastných rúk. Utečencom organizujú jazykové kurzy, zháňajú miesta na ubytovanie a v mnohých prípadoch aj presviedčajú verejnosť, že ľudia utekajúci pred vojnou nepredstavujú hrozbu. Príkladov je v celej Európe veľa. Či už v neďalekej Viedni, kozmopolitnom Berlíne, alebo vzdialenom Tampere.
Viedeň o utečencoch: Útoky v Kolíne zmenili atmosféru v meste Čítajte TAMPERE: Boli sme prví
Tretie najväčšie fínske mesto nie je známe len krásnou prírodou, ktorá ho obklopuje zo všetkých strán. Ešte pred dvoma rokmi ho vyhlásili za fínske „mesto roka“. Nie však pre prírodné úkazy, kultúrny život či prekrásnu škandinávsku architektúru. Dôvodom bol postoj miestnej radnice k utečencom.
Tampere (zdroj: Fotolia)Nemohli sme to nechať tak
Ešte v roku 2014, teda dávno pred vypuknutím utečeneckej krízy v Európe, sa Tampere rozhodlo dobrovoľne prijať 50 Sýrčanov. Bola pritom aj Marja Nyrhinenová, ktorá je dnes miestnou hlavnou koordinátorkou pre migráciu.
“„V Tampere nám napadlo, že chceme prijať aspoň časť zodpovednosti za túto globálnu katastrofu
„
„V tom čase zo Sýrie utieklo asi päť miliónov ľudí a polovica z toho boli deti,“ hovorí pre SME. „V Tampere nám napadlo, že chceme prijať aspoň časť zodpovednosti za túto globálnu katastrofu. Prijali sme 50 utečencov zo Sýrie. Samozrejme, vtedy sme ešte nevedeli, že neskôr vypukne táto migračná kríza.“
Rozdelená verejnosť
V Tampere dnes žije asi 500 utečencov prevažne zo Sýrie. Mesto pre nich postavilo štyri ubytovacie centrá. Nezostalo však len pritom – iniciatívu zobrala do vlastných rúk aj miestna firma, spoločnosť Mehiläine, ktorá po celom Fínsku prevádzkuje zdravotnícke centrá. Utečencom postavili vlastný súkromný tábor, v ktorom dnes žije asi 90 z nich.
Ďalších 120 utečencov našlo domovy u miestnych Fínov – vláda aj samospráva im za to pravidelne platia.
Nič však nie je ideálne ani v Tampere. „V celom Fínsku je verejná mienka na túto tému rozdelená a vidíme to aj u nás,“ tvrdí Nyrhinenová. „Máme tu aj radikálnu skupinu, ktorá pravidelne pochoduje mestom. Stále si však myslím, že väčšina ľudí je solidárna s ľuďmi v núdzi.
A tí, čo sú proti utečencom, sú síce hlučná, ale zároveň malá skupina,“ uzatvára.
