MNÍCHOV, BRATISLAVA. Vyhlásenie je to veľkolepé. Do týždňa sa skončia „nepriateľské akcie“, v Sýrii sa tak vytvorí cesta k trvalejšiemu prímeriu a postupne možno až ku konečnej mierovej dohode.
Toto je výsledok rokovaní šéfov ruskej a americkej diplomacie na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, dohodu dokopy podporilo sedemnásť krajín. Už v najbližších dňoch bude podľa nich možné distribuovať pomoc do obliehaných miest.
„Skutočnou skúškou bude, ako sa k dohode postavia jednotlivé strany,“ vyhlásil na tlačovej konferencii ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
A aké sú teda pozície jednotlivých strán?
Mocnosti sa dohodli na zastavení nepriateľských akcií v Sýrii Čítajte Sýrska vláda
Režim Bašara Asada hrá vabank. Zastupuje najmä menšinu alavitov, ktorá pred vojnou tvorila len asi desať percent obyvateľstva Sýrie. Po úteku miliónov ľudí sa síce ťažko odhaduje, aký je pomer teraz, no ani v prípade mierovej dohody nebudú mať v krajine väčšinu.
Vláda a alaviti sa preto boja odvetných opatrení najmä od sunnitských moslimov, ktoré by nastali za vyvolanie občianskej vojny s takmer 300-tisíc obeťami.
Asadov režim sa totiž do roku 2011 držal pri moci najmä vďaka prepracovanému bezpečnostnému aparátu, keď sa diktátor rozhodol použiť ho proti demonštrantom, spustila sa vlna násilia, ktorá viedla k súčasnému neprehľadnému konfliktu.
Asad bude preto veľmi opatrný pri akejkoľvek dohode, najmä ak by jej súčasťou mal byť jeho odchod z prezidentského kresla. Ak by sa k moci dostala sunnitská väčšina, z exilu by sa pre neho stala prakticky jediná šanca na prežitie.
Čas však hrá v jeho prospech.
