BRUSEL, BRATISLAVA. Poliaci žiadajú viac vojakov, NATO hovorí o ruskej agresii, Moskva o vykonštruovaných obvineniach a Američania o ďalších jednotkách.
Severoatlantická aliancia by mala posilniť vojenskú prítomnosť na východe Európy a teda na hranici členských štátov NATO. Kým Poliaci chcú vojakov čo najviac a žiadajú aj stále základne, Slovensko je zdržanlivejšie.
Americký diplomat pre SME: Rusko sa nezmenilo, stále je to agresor Čítajte NATO sa podľa vyjadrení politických lídrov obáva potenciálneho útoku na pobaltské krajiny zo strany Ruska. Ak by reálne došlo k takejto konfrontácii, podľa správy výskumnej agentúry Rand Corp. by NATO nemalo šancu a neubránilo by územie členských krajín.
Zdržanlivé Slovensko
Cieľom NATO je podľa agentúry Reuters to, aby v každej zo šiestich krajín vo východnej Európe mala Aliancia aspoň tisícku vojakov. Hovorí však len o Pobaltí, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku. Slovensko a Maďarsko zatiaľ prisľúbili otvorenie logistických centier.
O rozmiestnení presného počtu vojakov sa bude rokovať na júlovom summite vo Varšave. O Slovensku sa podľa veľvyslanectva SR pri NATO nehovorí, keďže v hre sú primárne štáty susediace s Ruskom.
Podľa analytika Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Mariana Majera ide len o dopredu plánované kroky, na ktorých sa štáty dohodli už na summite vo Walese.
Slovensko sa však podľa neho dobrovoľne vyčleňuje od ostatných krajín na východnej hranici NATO. „Slovensko bolo zdržanlivé v opatreniach či signáloch smerom k záujmu zapájať sa. Je to v súlade s doterajšou politikou po vypuknutí ukrajinskej krízy. Akoby sme nevnímali hrozby,“ myslí si Majer.
Carl Bildt, bývalý švédsky premiér, však podľa magazínu Politico nevidí okamžitú hrozbu pre Pobaltie, ktorú by predstavovali kroky Ruska. V budúcnosti však podľa neho môže napätie narásť. „Ak Rusko bude vidieť štiepenie Európy a úpadok Západu, pokušenie konať môže byť vysoké,“ hovorí o budúcnosti Bildt.
Nerovnováha v regióne
NATO pritom koná bezprostredne po tom, čo o rozmiestnení vojakov na východe Európy hovorili Američania. Tí chcú rozpočet na obranu v Európe na rok 2017 zoštvornásobiť. Peniaze by mali ísť najmä na aktivity NATO.
Podľa analytikov môže Rusko v reakcii ešte viac posilniť vojenskú prítomnosť pri pobaltských krajinách. „Systém v Európe tak bude viac nevyrovnaný. Jedna vec je, keď Američania nasadia svoje jednotky v Španielsku, a niečo úplne iné je, keď ich nasadia v Poľsku, Rumunsku či na Pobaltí,“ hovorí šéfredaktor ruského časopisu Národná obrana Igor Koročenko pre New York Times.
Rusko takisto argumentuje, že sa snaží o zlepšenie vzťahov so Západom a chápe to ako provokáciu. Majer z CEPI má opačný názor: „Rusko za posledné dva roky malo veľa príležitostí, ako ukázať, že chcú vzťahy so Západom zlepšiť. A robilo opak.“
