PARÍŽ, BRATISLAVA. Jedného z útočníkov v Paríži polícia vypočúvala deň po útokoch. Aj tak ho pustili. Aj strelca z francúzskeho vlaku, ktorého premohla skupina amerických vojakov, už polícia poznala a vedela o jeho ceste do Turecka. Obaja tiež mali väzby na bruselskú štvrť Molenbeek.
Viaceré minuloročné útoky ukázali, že európske krajiny nedokážu efektívne spolupracovať vo vymieňaní si informácií a nevedia takéto udalosti predvídať. Krajiny to chcú teraz zmeniť – každá však sama a iným spôsobom. Pochybnosti vyvoláva aj to, kde je hranica boja proti terorizmu a kde už polícia zasahuje do súkromia občanov.

Bez vysvetlenia
Keď Marii zabúchala na dvere polícia, chcela ešte odniesť svoju dcéru do inej izby. Polícia bola rýchla – vyrazila dvere ich bytu, francúzsku moslimku Mariu pritlačili k zemi a prehľadali jej byt. Jej muža podozrievali, že patrí do moslimskej asociácie, ktorá propaguje radikalizmus a že pozná jedného zo zabitých džihádistov.
Jeho manželka to pre magazín The Verge odmieta – sama nikdy nebola na Blízkom východe a ani nenosí šatku. Polícia raziu skončila, dala jej podpísať papier o tom, že išlo o akciu v rámci výnimočného stavu. „To bolo všetko. Povedali len dovidenia – bez vysvetlenia ako a prečo,“ hovorí pre The Verge.
Francúzska vláda v stredu výnimočný stav opäť predĺžila. Vďaka nemu môže polícia robiť razie aj bez súdnych príkazov, uľahčuje aj sledovanie.
Podľa OSN však môžu byť takéto zákony aj zneužívané. Podľa Jeana Vincenta Brisseta z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné a strategické záležitosti (IRIS) navyše odoberajú moc súdom, ktoré už o závažnosti prípadu nerozhodujú. "Oslabuje to súdnu moc a to nie je dobré," hovorí pre SME.
