VARŠAVA, BRATISLAVA. Na fašiangovom sprievode v nemeckom Düsseldorfe sa okrem paródií Merkelovej či Obamu objavila aj narážka na Poľsko. Figurína lídra konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyńského vo vojenskej uniforme stojí na hlave Poliakovi. Nemecký umelec tak chcel vyjadriť situáciu, ktorá trvá v Poľsku od novembra, keď sa do vlády dostali konzervatívci.
Európska únia tvrdo kritizuje poľskú vládu za viaceré kroky, ktoré stihla za pár týždňov urobiť. Podľa mnohých stojí za väčšinou rozhodnutí líder strany Kaczyński. Vláda sa bráni, že ide o interné poľské záležitosti a kritiku odmieta. Ktoré kontroverzné kroky vláda PiS stihla?

1. Kontroverzní ministri
PiS sa pred voľbami prezentovala ako umiernená strana a nevyťahovala kontroverznú agendu. Kaczynski sľúbil, že do vlády sa nedostanú ľudia z jeho okolia. Napriek sľubom malo trinásť z 21 ministrov vysoké posty aj vo vláde PiS medzi rokmi 2005 až 2007. Medzi nimi sú kontroverzné osoby, jeden obvinený či minister, ktorý verí v chemtrails a označuje globálne otepľovanie za politický výmysel.

2. Ústavný súd
PiS najskôr kritizovala dosadenie sudcov predchádzajúcou vládou, potom fungovanie ústavného súdu zmenila úplne. Zvýšenie počtu sudcov potrebných na prijatie rozhodnutia podľa kritikov znefunkčnilo kontrolnú úlohu súdu. Práve pre tento zákon začala Európska komisia monitorovať stav právneho štátu v Poľsku. Vyšetrovanie začala tento pondelok Benátska komisia, ktorá skúma stav ľudských práv v Európe.
3. Nočná razia
V decembri počas noci obsadili ľudia z ministerstva obrany Expertné centrum kontrarozviedky NATO vo Varšave, ktoré Poľsko založilo spolu so Slovenskom. Vláda vtedajšieho šéfa centra podozrievala zo špionáže.
4. Štátne médiá?
Ešte pred Silvestrom vláda schválila zákon, podľa ktorého vymenila súčasné vedenie televízie aj rozhlasu a to nové nevyberie nezávislá komisia, ale priamo minister štátneho pokladu. Na protest odišli z televízie aj rozhlasu viacerí novinári, podľa nemenovaného diplomata začala byť televízia kritickejšia k Únii. Hlavnému spravodajskému programu klesla sledovanosť asi o desatinu.
5. Sledovanie
Len pár dní po tom, čo novú vládu vymenoval prezident, vymenila premiérka štyroch šéfov tajných služieb. Minulý týždeň navyše poľský prezident podpísal zákon, ktorý uľahčil prístup vládnych orgánov a polície k výsledkom sledovania. Protiteroristický zákon umožňuje ľahší prístup k digitálnym dátam. Podľa Amnesty International vážne narušuje súkromie Poliakov.
6. Katastrofa v Smolensku
Ani takmer šesť rokov po páde prezidentského lietadla v Smolensku, pri ktorom zahynul poľský prezident Lech Kaczyński a ďalší poľskí politici, nie je vyšetrovanie nehody ukončené. Lechov brat Jaroslaw Kaczyński ho minulý týždeň opätovne otvoril. Podobne ako mnohí Poliaci verí tomu, že išlo o atentát spáchaný Ruskom, a nie o chybu pilota a zlé počasie. Verziu o nehode odmieta aj minister obrany, ktorý už v minulosti viedol samostatnú stranícku komisiu na vyšetrovanie tragédie.

7. Postoj k utečencom
Kým bývalá premiérka Ewa Kopaczová hovorila o solidarite, po udalostiach v Kolíne a nástupe novej vlády Poľsko otočilo. Pôvodný plán prijať päťtisíc utečencov kabinet odmietol a teraz hovorí o tom, že v roku 2016 ich prijme štyristo. Premiérka Beata Szydlová takisto odmieta európske kvóty, ktoré v poslednej chvíli predchádzajúca vláda schválila.