Na uznanie štatútu menšiny musia dotyčné skupiny dokázať, že v Maďarsku žijú viac ako 100 rokov a zozbierať pod petíciu najmenej 1000 platných podpisov.
Parlamentný výbor k zamietavému stanovisku dospel po tom, čo vedúci Národného úradu pre národnú etnicitu a menšiny v mene vlády vyhlásil, že nároky údajných potomkov Attilu - kmeňového vodcu z 5. storočia, známeho ako "Bič boží" - nie sú vedecky podložené.
"Expertný názor jednoznačne konštatuje, že členov skupiny, ktorá sa nazýva Maďarskí Huni, nemožno považovať za národnú alebo etnickú menšinu," citovala Antala Heizera agentúra MTI.
Zástupca skupiny, Imre Josua Novak proti rozhodnutiu protestoval a vyhlásil, že v prípade potreby sa odvolajú na maďarský ústavný súd alebo dokonca na orgány Európskej únie (EÚ).
"Huni nevymreli, nevedecké je hovoriť o smrti niekoľkomiliónovej etnickej skupiny," vyhlásil. "Byť dnes Hunom je životným postojom," dodal Novak po zasadaní výboru, kde sa neúspešne snažil presvedčiť jeho členov o oprávnenosti žiadosti.
Presné čísla nie sú známe, ale väčšina členov komunity tvrdí, že v Maďarsku žije niekoľko tisíc Hunov.
"Každý v tejto miestnosti hovorí hunsky, keďže maďarský jazyk považujem za dialekt hunčiny," dodal Novak.
Plénum parlamentu sa bude žiadosťou zaoberať o dva týždne, po negatívnom stanovisku výboru pre ľudské práva, menšiny a náboženské záležitosti je však prakticky isté, že poslanci iniciatívu odmietnu.
Petíciu podpísalo viac ako 2300 ľudí, ktorí sa označili za Hunov. Niektorí komentátori vyslovili dohady, že iniciátori akcie sú motivovaní finančnými grantmi poskytovanými menšinám. V Maďarsku žije 13 oficiálne uznávaných etnických a národnostných menšín - vrátane Slovákov, Arménov, Rómov, Nemcov, Grékov a Poliakov -, ktoré dostávajú štátne príspevky a v celonárodných voľbách volia svojich zástupcov.
Súčasní Huni tvrdia, že nemajú nič spoločné s imidžom násilníkov, ktorú starobylý kmeň získal, keď sa prehnal časťami Európy.
"Dnešní Huni sú pokojní a jemní..., nemáme nič spoločné s krviprelievaním alebo lukmi a šípmi," vyhlásil tento týždeň Gyorgy Kisfaludy, ktorý sa predstavuje ako hunský veľkňaz. Kisfaludy tvrdí, že v Maďarsku a za jeho hranicami žije asi 100.000 Hunov.
V niektorých západoeurópskych jazykoch Maďarov pomenovali s odkazom na Hunov po nájazdoch stepných kmeňov pod vedením Arpáda z konca 9. storočia, napriek tomu, že medzi týmito kmeňmi nie je žiadne prepojenie.
Maďari si získali povesť krvilačných bojovníkov vlastnými nájazdmi do západnej Európy v 10. storočí. Mnísi sa vtedy modlili: "Pred šípmi Hunov ochráň nás, Bože."
V Maďarsku je hunský zábavný park, na území ktorého sa podľa majiteľa nachádza aj Attilov hrob. Aj šľachtický rod Esterházyovcov tvrdí, že jeho korene siahajú k Hunom. Attila je v Maďarsku stále populárne meno, rovnako ako meno jeho ženy, Ildikó.
Attila vládol svojmu ľudu približne od roku 433 do svojej smrti v roku 453. So svojimi bojovníkmi sa prehnal územiami súčasného Rakúska, Nemecka, Francúzska až k bránam Ríma.
Po jeho smrti Hunov postihol podobný osud ako kmene Ostrogótov, Vizigótov a Vandalov, ktoré neboli schopné prežiť do súčasných dní ako nezávislé národy.
