ALEPPO. Cez víkend sa Saudská Arábia, Bahrajn a Spojené arabské emiráty zaviazali poslať opozícii prezidenta Asada pozemné jednotky. Ako však upozorňuje The Guardian, tieto záväzky sú zatiaľ len v teoretickej rovine, dôležitú úlohu pri rozhodovaní o tom, v akom rozsahu pošlú pomoc, hrá aj „tlak spojencov, vrátane USA, aby nasadenie bolo v značnej miere iba symbolické.“

Chcú pomoc od Arabov
Situácia sa v meste Aleppo nezlepšuje. Prezident Baššár Asad s podporou Ruska mesto naďalej bombarduje. Miestni obyvatelia sa pokúšajú dostať do Turecka, hraničný prechod Bab al-Salameh je však uzatvorený. Turecko prijíma len ľudí v ohrození života.
Povstalecké skupiny vedia, že nemôžu konkurovať silám sympatizantov Asadoho režimu, ktorí sa ešte viac priblížila k mestu. Opozičný militant Bahaa al-Halabi z Aleppa, tvrdí, že sa Asadove jednotky nachádzajú len 10 kilometrov od nich.
Loading
...
„Nálety prebiehajú každú minútu, útočia aj na civilistov, aj dnes si bombardovanie hlavnej ulice vyžiadalo 15 obetí,“ hovorí Bahaa al-Halabi. Na pomoc im do Aleppa prichádzajú rebeli zo Slobodnej sýrskej armády, podľa Bahaa al-Halabi však nemajú pre nich k dispozícii zbrane a chýbajú im aj zásoby jedla.
Potravín je nedostatok, navyše sa zvýšila aj ich cena. „Ľudia zvykli nosiť jedlo z Turecka, teraz to však nie je možné,“ hovorí Abdul Qadir z Azazu. Podľa jeho slov sú všetky malé mestá na severe krajiny opustené: „Ľudia sa v noci skrývajú pod stromami alebo spia vzadu na dodávkach a na druhý deň sa pokúšajú prejsť hranice.“
Pred ruskými náletmi opustil svoj domov aj Ahmed Al Mohammed s rodinou. Spia vonku a majú hlad. „Môj syn má tri mesiace a ja si nemôžem dovoliť mlieko,“ opisuje zúfalú situáciu.

Turecko púšťa len zranených
Turecko cez hranice nepúšťa nikoho, okrem tých, ktorí sú ťažko zranení. Mladý otec Um Yousef sa pokúšal prekročiť hranice s ročným synom: „Turci na nás strieľali hneď ako sme sa priblížili k hraniciam. Nikto sa do Turecka nedostal. Sú tu hlavne deti a ženy. Budem to skúšať, až kým sa mi to nepodarí. Nemám na výber. Rusi nás zabijú všetkých.“
„Mešity pri hraniciach sú plné a ľudia skúšajú všetko, aby prešli. V niektorých nemocniciach je jeden alebo dvaja doktori. Ostatní odišli. Neviem ako prežijeme, ak bude bombardovanie pokračovať v takejto miere aj naďalej,“ hovorí Abdul Qadir.
Abu Jamil okúsil situáciu v nemocnici na vlastnej koži, bomba zranila jeho syna: „Priniesli sme ho do poľnej nemocnice v Azaz, ale nemajú tam dostatočnú kapacitu na to, aby ho mohli liečiť. Tak sme ho zobrali spať domov do Tal Rifaat, pretože nemôže zostať vonku.“

Loading
...