Minulý týždeň som sa podpisom zmluvy o hypotekárnom úvere na 30 rokov upísal jednej banke. Musel som - chcem mať so svojou čoskoro štvorčlennou rodinou lepšie bývanie.
Pri podpise som si predstavoval, ako budem ja i život okolo mňa vyzerať, keď prídem v roku 2035 zaplatiť poslednú splátku.
Tridsať rokov je dlhý čas. Takto pred 30 rokmi, v roku 1975, som mal 3 roky. U nás v Československej socialistickej republike ešte zúril socializmus, prezidentom bol Ludvík Svoboda.
Existovali štáty ako Nemecká demokratická republika i Nemecká spolková republika, Juhoslávia či Zväz sovietskych socialistických republík.
Väčšina ľudí mala čierno-biely televízor (ak vôbec nejaký mala). Autá ešte neboli štandardom a dopravné zápchy boli udalosťou, nie každodenným javom. Neexistovali mobily. Neboli počítače, písalo sa na písacích strojoch. Nepili sme kokakolu, Sprite, 7up a podobne, ale "malinovku", Vineu či kofolu. Neboli hypermarkety, iba Jednoty a obchodné domy Prior. Neexistovala Európska únia ani euro. Moji starí rodičia pracovali na jednotnom roľníckom družstve. Moji rodičia postavili nový dvojposchodový rodinný dom za 200-tisíc, vtedy československých korún.
Treba viac slov?
A v dlhodobom časovom horizonte vyzerá porovnanie zmien ešte zaujímavejšie. Zoberme si napríklad štátne útvary. Moja babička, ktorá zomrela ako 90-ročná na Vianoce, žila v týchto štátoch: Rakúsko-Uhorsko, Československá republika (prvá), Slovenský štát, Československá republika (druhá), Československá socialistická republika, Česká a Slovenská Federatívna Republika, Slovenská republika. Ak počítam aj Európsku úniu, tak za 90 rokov to bolo 8 štátnych útvarov.
Keď sa na to človek pozrie späť, tak je to všetko, len nie stabilita.
Takže, čo budem robiť ja a moja rodinka v roku 2035? Ak sa ho v zdraví dožijeme, tak ako 63-ročný energický pán v najlepších rokoch zoberiem 62-ročnú manželku na víkendový pobyt na Mesiac, kde oslávime fakt, že hypotéka je úspešne splatená.
Cestou späť sa zastavíme u mojich 85-ročných rodičov, ktorí budú stále pracovať pre zabezpečenie životného štandardu aspoň na čiastočný úväzok.
Prezidentom Slovenska bude Miro Šatan, na území Slovenska už nebude ani jedna automobilka, a dôchodkový vek bude 75 rokov.
Ale keďže nie som nasledovník Jula Verna, s najväčšou pravdepodobnosťou bude všetko inak. Rok 2035 je naozaj ešte vo hviezdach. A hviezdičky vidím momentálne aj ja, keď si pomyslím na výšku splátok hypotéky. Tých 30 rokov budem/e mať čo robiť.
bednar.blog.sme.sk
