JERUZALEM. Islamská náboženská nadácia wakf, ktorá spravuje Chrámovú horu v Jeruzaleme, sa v nedeľu postavila proti najnovšiemu rozhodnutiu izraelskej vlády, aby bola pri Múre nárokov vyhradená zóna pre spoločné modlitby neortodoxných veriacich - mužov a žien.
Neoficiálne modlitby
Toto moslimské stanovisko môže zmariť snahy Izraela, ktorý sa pokúša zmierniť napäté vzťahy s neortodoxnými židmi. Tí žiadali o právo modliť sa pri Múre nárekov v súlade so svojimi zvykmi.
Po troch rokoch rokovaní izraelská vláda minulý týždeň odobrila návrh, aby sa miesto spoločných modlitieb mužov a žien - nazývané Hazrat Jisrael - nachádzalo na južnom konci Múru nárekov, pod Robinsonovým oblúkom, kde sa takéto modlitby už v minulosti konali, i keď neoficiálne.
Podľa nového systému sa veriaci budú môcť vo vyhradených priestoroch modliť buď oddelene alebo spolu - podľa svojho želania alebo zvyklostí kongregácie, ku ktorej sa hlásia.
Chrámová hora
Agentúra AP však pripomína, že napätie vo vzťahoch medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi vyvolávajú akékoľvek zmeny na Chrámovej hore, ktorá je posvätná pre moslimov i židov.
Predstavený mešity na Chrámovej hore Umar Kiswání v nedeľu vyhlásil, že moslimovia najnovšie rozhodnutie Izraela nikdy neprijmú.
Rovnaké stanovisko začiatkom tohto týždňa vydala aj palestínska samospráva, ktorá predložený návrh označila za ďalší pokus Izraela o posilnenie svojej prítomnosti na Chrámovej hore.
Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký.
Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov, okrem Múru nárekov a Malého múru, zbúraná pod úroveň terénu.
Mnohé časti hradby sú dnes súčasťou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru nárekov.
