PRAHA, BRATISLAVA. Má sa platiť teroristom výkupné za rukojemníkov? Kým Američania to rázne odmietajú, väčšina štátov to zrejme robí, ale o tom nehovoria, Česko má za niekoľko dní už druhý prípad, v ktorom je odpoveď vlády áno.
Vráťte Tonku a Hanku domov bola kampaň, ktorá pred pár rokmi ovládla sociálne médiá. Týkala sa dvoch mladých Češiek, ktoré v marci 2013 uniesli neznámi ozbrojenci v Pakistane, keď ako turistky mierili do Indie.
Návrat po dvoch rokoch
Domov sa vrátili po dvoch rokoch, medzitým sa objavili na jednom videu, v ktorom teroristi ich ústami žiadajú prepustenie ženy, ktorú Američania odsúdili za terorizmus.
Okolnosti prepustenia neboli okamžite známe, na verejnosť sa dostávajú až teraz. O tom, že vláda teroristom zaplatí, sa rozhodlo už počas vlády Jiřího Rusnoka v druhej polovica roka 2013, píše magazín Respekt v čísle, ktoré vyjde v pondelok.
Už vtedy sa podľa magazínu ministri báli, či tým nevytvoria nepríjemný precedens, hrozí, že aj ďalší Česi sa pod vidinou zisku stanú terčom únosu. Nakoniec prevládli obavy o životy mladých žien. Vyjednávanie potom pokračovalo aj počas vlády Bohuslava Sobotku.
„Únoscovia najprv žiadali dvadsať miliónov dolárov, ale potom sumu znižovali. Nakoniec predsedníctvo Bezpečnostnej rady štátu prijalo rozhodnutie, že konečná suma bude šesť miliónov dolárov za obe ženy,“ napísal týždenník.

Hrozba radikalizácie
Peniaze z rezervy uvoľnilo ministerstvo financií a teroristom ich odovzdalo cez civilnú rozviedku. Kľúčovú úlohu zohrala turecká humanitárna organizácia IHH, ktorá má väzby na militantné organizácie v regióne.
Dve ženy sa po návrate domov vyhýbali médiám a so životom na slobode sa vyrovnajú odlíšne. Antonia Chrástecká pracuje v mimovládnej organizácií, kým Hana Humpálová prestúpila na islam, na vieru svojich väzniteľov.
Podľa tajných služieb sa minulý rok dokonca pokúsila vrátiť do Pakistanu, no zadržali ju na hranici s Tureckom a poslali späť do Česka, píše portál Lidovky.cz.
Jej cestu považovali za bezpečnostné riziko, lebo by sa v regióne mohla radikalizovať.
Spravodajská akcia Borat
Informácia o dvojici žien prichádza v čase, keď Česko prepustilo Alího Fajáda, ktorého Američania podozrievajú z terorizmu, výmenou za päť českých občanov zadržaných v Libanone.
Českých občanov pritom do Libanonu zrejme vylákali samotní obvinení, bol medzi nimi jeden agent českej tajnej služby a redaktori regionálnej televízie.
„Dobrý film potrebuje aspoň trochu uveriteľný príbeh. Tomuto sa nechce veriť, a to ani potom, čo sami zainterosovaní priznávajú, že to tak prebehlo,“ napísali v stĺpčeku s názvom Spravodajská akcia Borat šéfredaktor Respektu Erik Tabery.
To, že prepustenie Čechov na slobodu bolo výmenou za nevydanie Fajáda do Spojených štátov, priznal aj minister obrany Martin Stropnický.
Minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek ešte pár hodín predtým pritom vyhlásil, že nerokujú o rukojemníkoch, „ako by sme nejakým spôsobom obchodovali“.
