Michalovce/Zemplín 5. januára (TASR) - Sviatok Troch kráľov, pripadajúci na 6. decembra, je na Zemplíne známy svätením príbytkov i ľudí trojkráľovou - jordánskou vodou.
Podľa dlhoročného pracovníka michalovského Zemplínskeho múzea Jána Ordoša, uvedený sviatok je známy z ľudovej tradície, pretrvávajúcej približne od začiatku stredoveku a nadväzuje na liturgický sviatok Zjavenia Pána zo 4. storočia. "V minulosti sa svätenie vodou robilo ešte pred východom slnka na tečúcej vode v potoku," uviedol dnes pre TASR Ordoš. Dodal, že svätená voda mala najväčšiu moc pri odháňaní chorôb. Ľudia ju pili, naberali a odnášali domov, aby zahnali zlých duchov. Rosili ňou príbytky a využívali ju aj počas Zeleného štvrtka pred Veľkou nocou, či počas Lucie. Gazdovia vodili k prierube na potoku aj kone. Okrem toho sa podľa Ordoša v uvedený deň svätila aj krieda a soľ. Večer pred sviatkom Troch kráľov i počas neho chodili po dedinách koledníci a betlehemci, prezlečení za troch kráľov a spievali: "My sme traja králi z východu, klaniame sa svojmu rodu...". V obciach južného Zemplína nosievali vinšovníci hviezdu a oslavovali Zjavenie Pána. V niektorých z nich nosievali aj vŕbové prúty, ktorými gazdiná šľahala dobytok. Jednotlivé domácnosti navštevovali farári, ktorí na domy kriedou písali iniciálky G+M+B, ktoré z latinského Christus Mansionem Benedicat možno preložiť ako Kristus, požehnaj tento dom. Tento zvyk sa na Zemplíne zachováva do dnešného dňa. Ľudia však tieto iniciály považujú za začiatočné písmená mien troch kráľov Gašpar - Melichar - Baltazár.
Sviatok Troch kráľov (Zjavenie Pána) je druhým najväčším sviatkom na konci vianočného obdobia. Uvedeným sviatkom sa začína fašiangové obdobie.
